Inflácia vo februári nepríjemne prekvapila. Nenadviazal na januárové jemne spomalenie a naopak opäť sa zrýchlila na viac ako 20-ročné maximá, ktoré zaznamenala aj v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Tlak zo zdražovania cien energií sa pritom i vo februári zmierňoval – ceny energií na bývanie už ďalej nerástli, medziročný rast cien pohonných hmôt sa opäť zmiernil (napriek medzimesačnému zdraženiu). Zdraženie však vo februári zaznamenalo viacero regulovaných alebo čiastočne regulovaných položiek spotrebného koša (vodné, stočné, odpad, ceny v zdravotníctve (zubný lekári a nemocničné služby), či ceny v autobusovej doprave). Medziročný rast regulovaných cien sa tak zrýchlil z 11,0% na 11,6% a regulované ceny tak zrýchlili vo februári celkovú infláciu o približne desatinu. Prekvapivo sa však ďalej zrýchľovala aj jadrová inflácia – z 16,5% na 16,6%. Dôvodom bolo najmä ďalšie zrýchlenie inflácie cien tovarov. Na rozdiel od očakávaní sa však vo februári nespomalil ani medziročný rast cien potravín, či služieb.
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku vo februári zvýšili o 1,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 15,2% na 15,4%. Medziročná inflácia sa tak vrátili na viac ako 20-ročné maximá, keď zaznamenala identický medziročný rast ako v posledných dvoch mesiacoch minulého roka. Naďalej pritom platí, že medziročnú infláciu ťahajú nahor viaceré položky základnej spotreby ako energie na bývanie, či potraviny, čo len zvýrazňuje negatívne dopady aktuálneho zdražovania na nízkopríjmové domácnosti. Inflácia dôchodcov nízkopríjmových domácnosti sa vo februári zrýchlila na 16,3% (z 16,1% resp. 16,2%), zatiaľ čo inflácia domácnosti zamestnancov (15,3%) ostávala ľahko pod úrovňou priemernej inflácie v ekonomike.
Rast cien potravín sa nespomalil ani vo februári. V porovnaní s januárom v priemere zdraželi o 1,7% a dynamika ich medziročného rastu tak ostala nezmenená na úrovni 28,6%. Potraviny tak boli naďalej zodpovedné za tretinu medzimesačne a približne 40% medziročnej inflácie. Jedinou potravinovou položkou, ktorá vo februári zlacnela, bolo ovocie – dokonca nad rámec tradičnej sezóny, čo sa prejavilo aj na spomalení dynamiky medziročného rastu cien ovocia z 16,5% na 13,5%. I v medziročnom porovnaní tak bolo ovocie najpomalšie zdražujúcou potravinovou položkou. Dynamika medziročného rastu sa vo februári spomalila aj v prípade mäsa (z 30,2% na 29,5%), mlieka, syrov a vajec (z 37,3% na 37,1%) a olejov a tukov (z 35,5% na 32,5%). Mlieko, syry, vajcia a oleje a tuky však boli v medziročnom porovnaní stále najrýchlejšie zdražujúcimi potravinovými položkami. Silný nárast cenoviek vo februári zaznamenala najmä zelenina, v porovnaní s januárom o takmer desatinu (nad rámec sezóny, čo sa prejavilo aj na zrýchlení medziročného rastu z 22,4% na 25,6%), ale aj ceny pečiva, či cukru (približne o 2-2,5% medzimesačne, resp. 27-28% medziročne).
Dopytová inflácia zrýchľovala i vo februári, predovšetkým v dôsledku ďalšieho zrýchlenia rastu cien obchodovateľných tovarov, zatiaľ čo (medziročná) inflácia trhových služieb stagnovala na januárovej úrovni. V priemere sa ceny obchodovateľných tovarov a trhových služieb vo februári zvýšili o 0,9%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 11,9% na 12,1%. Ceny trhových služieb síce medzimesačne rástli o niečo rýchlejšie – o 1,0%, v medziročnom porovnaní sa však dynamika ich rastu nezmenila a ostala na úrovni 11,1%. Silný dvojciferný nárast cien si stále držia viaceré druhy služieb, na čele so stravovaním, ale aj kaderníctva, bankové poplatky, poistenie, dovolenkové zájazdy, rekreačné a športové služby, či taxislužby – najmä v dôsledku prenosu sekundárnych efektov vyšších cien energií a zvýšených mzdových tlakov v ekonomike.
Ceny obchodovateľných tovarov vo februári zdraželi v priemere o 0,9%, avšak dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 12,3% na 12,6%. Zrýchlenie prechádzalo cez viaceré druhy tovarových položiek – od odevov a obuvi, cez alkoholické a nealkoholické nápoje až po tovary pre rekreáciu a kultúru, či osobnú spotrebu.
Zdá sa teda, že efekt sekundárnych efektov vyšších cien energií či potravín aj v úvode roka prevažoval efekt pozvoľna slabnúceho spotrebného dopytu. V nasledujúcich mesiacoch by však čoraz viac mala do popredia dostávať slabnúca spotreba, ktorá by mohla postupne začať tlačiť aj na marže obchodníkov a uvoľniť tak aj z tlaku na dopytovú infláciu, predovšetkým infláciu tovarov.
Medziročnú infláciu ani vo februári nepodporovali ceny pohonných hmôt. Tie síce v porovnaní s januárom už zdraželi v priemere o 1,8%, dynamika ich medziročného rastu sa však ďalej spomaľovala, a to z 5,6% na 3,7%. Aj vo februári pritom pokračoval pokles cien nafty (o 3,1%), zatiaľ čo ceny benzínov zdraželi až o 3,7%. V medziročnom porovnaní však stále zdražovala najmä nafta (o 7,8% vs. 2,0% pri benzíne), kde sa prejavuje jej čiastočný nedostatok na európskom trhu.
Vnímanie inflácie vo februári kopírovalo reálnu infláciu a po januárovom zmiernení sa vo februári opäť zintenzívnilo (z 11,4% na 11,6% – prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Inflačné očakávania sa však ďalej zmierňovali – spotrebitelia v priebehu najbližšieho roka očakávajú zdraženie o 7,%, oproti 7,5% očakávaniam v januári (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) vo februári vzrástol o 1,4% a dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 19,7% na 20,0%. .
Výhľad
Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla. Zmierňovanie medziročného rastu cien bude podporovať najmä bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Väčšina položiek spotrebného koša by si ale mala udržať (najmä v úvode roka) stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií (ktoré sa prelievajú do cien len postupne) i stále relatívne napätým trhom práce a odolným (hoci postupne slabnúcim) spotrebným dopytom. Ústup (medziročnej) inflácia z rekordných úrovni tak bude len pozvoľný – medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka (do neskorého leta). V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11,1% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7-8%.
Štedré dotovanie cien energií najskôr nebude dlhodobo udržateľné. A keďže návrat cien plynu, či elektriny na trhu naspäť na úrovne spred eskalácie konfliktu na Ukrajine zatiaľ neočakávame, domácnosti sa musia pripraviť na postupné zreálňovanie cien plynu, tepla a elektriny i v nasledujúcich rokoch. To by malo držať infláciu na Slovensku vychýlenú výraznejšie nad priemer minulého desaťročia i inflačný cieľ ECB počas dlhšieho obdobia, minimálne však i v rokoch 2024 a 2025.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
