Nezamestnanosť v marci opäť príjemne prekvapila. Zdá sa, že trh práce stále relatívne dobre odoláva ekonomickému spomaleniu v Európe, ktoré vyvolal energetický šok. Ten síce najskôr negatívne zasahuje časť zamestnávateľov, druhá časť ekonomiky (menej citlivá na ceny energie) však naopak zvyšuje svoj dopyt po pracovnej sile a je tak schopná v relatívne krátkom čase pohltiť veľkú časť novo nezamestnaných. Stenčujúca sa zásoba voľných pracovných pozícií v úvode roka by však mohla naznačovať, že i slovenský trh práce by sa mohol opäť blížiť k bodu zlomu. Nadpriemerný odlev nezamestnaných z úradov práce, ktorí si v priebehu mesiaca našli prácu (ich počet po zohľadnení sezóny nepretržite rastie už 7 mesiacov v rade a v marci bol najvyšší od marca minulého roka), je už v úvode roka sprevádzaný vyprázdňovaním štatistík s voľnými pracovnými pozíciami. Ich počet zaznamenal už dvojciferné dynamiky medziročného poklesu, hoci po zohľadnení tradičnej sezóny ostával stále nepatrne vyšší ako počas jesene minulého roka.
Miera nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci znížila o 0,15 pb. na 5,61%. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) klesla o 0,16 pb. na 5,58%. V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti v marci zmiernil z -1,10 pb. na -1,06 pb. (23 tisíc). V porovnaní s obdobím tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) je (sezónne očistená) miera nezamestnanosti vyššia už len o 0,49 pb.
Problémom domáceho trhu práce naďalej ostávajú veľké regionálne rozdiely, ktoré obdobie pandémie len zvýraznilo a k ich zvýrazňovaniu opäť dochádzalo aj v druhej polovici minulého roka. Úvod tohto roka však trocha prekvapivo tento trend opätovne zvrátil. Sezónne očistená miera nezamestnanosti na ekonomicky silnejšom západe a severozápade v marci klesla o 0,13 pb. na 3,73%, na ekonomicky slabšom východe a juhu stredného Slovenska až o 0,26 pb. na 9,82%. Naďalej však platí, že oproti obdobiu spred pandémie je nárast miery nezamestnanosti v ekonomicky chudobnejších regiónoch takmer štvornásobný (1,06 pb.) oproti ekonomicky silnejším častiam krajiny (0,27 pb.).
Otáčanie pozitívneho trendu na trhu práce by mohli naznačovať voľné pracovné pozície. Ich počet sa od začiatku tohto roka začal postupne znižovať a marec tento trend len potvrdil – po zohľadnení sezóny klesol ich počet o 1,9% na 77 tisíc. V medziročnom porovnaní ich už bolo dokonca menej o 11,1% (takmer 10 tisíc). Kým v prvých dvoch mesiacoch roka hlásili úbytok voľných pracovných pozícií najmä služby, v marci sa k nim pridal už aj priemysel.. Úbytok neobsadených pracovných miest bolo možné pozorovať naprieč regiónmi. Jediným krajom, kde (po zohľadnení sezóny) v marci počet voľných pracovných miest neubudol, bol Banskobystrický kraj. Ten však vykazoval pomerne výrazný úbytok už v predchádzajúcich mesiacoch a medziročne tu bolo o viac ako tretinu voľných pracovných pozícií menej. Najviac pracovných miest sa v marci stratilo v Trnavskom kraji (medzimesačne po zohľadnení sezóny až 15%). Napriek tomu v okolí Trnavy je stále vyšší počet voľných pracovných pozícií ako nezamestnaných registrovaných na miestnych úradoch práce. Ešte výraznejší previs dopytu po zamestnancoch nad ich ponukou vykazuje dlhodobo Bratislava a okolie. Naopak, v Prešovskom kraji na jedno voľné pracovné miesto pripadá až takmer 15 nezamestnaných registrovaných na úradoch práce, v Košickom 11 nezamestnaných. Až 5 okresov pritom hlási viac ako 50 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto – dva z nich v Prešovskom kraji (Sabinov 56 a Medzilaborce 52), dva v Košickom (Rožňava 56 a Gelnica 51) a jeden v Banskobystrickom (Poltár 64).
Domáci trh práce bol i v marci schopný absorbovať ďalších zahraničných pracovníkov, predovšetkým vojnových utečencov z Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa zvýšil o viac ako tisíc na 93,3 tisíc (po zohľadnení sezóny o 1,0%). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka na Slovensku pracovalo o 28,6% (resp. 20,8 tisíc) cudzincov viac. Každý tretí (38%) cudzinec pracujúci na Slovensku je z Ukrajiny, pričom Ukrajinci tvorili takmer dve tretiny medziročného prírastku. Posledné mesiace však pomerne dynamicky rastie aj počet Gruzíncov (1,7 tisíc) a Indov (viac ako 2 tisíc) pracujúcich na Slovensku, ktorí sa už prepracovali do prvej desiatky a v medziročnom porovnaní sa ich počet zvyšoval po Ukrajincoch najrýchlejšie.
Výhľad: Trh práce, zdá sa aspoň nateraz, relatívne dobre odoláva energetickej kríze. To sa však môže v nasledujúcich mesiacoch zmeniť. Varovný prst zdvíha stenčujúci sa počet voľných pracovných pozícií v ekonomike. Ten zvyšuje riziko, že na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov by nových nezamestnaných už nemusel takmer okamžite absorbovať robustný trh práce.
Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Bank Czech republic and Slovakia
