Nezamestnanosť prekvapivo klesala aj v novembri a len tak potvrdzovala (aspoň nateraz) relatívnu odolnosť domáceho trhu práce voči energetickej kríze. November však neprekvapil len výškou miery nezamestnanosti, ale aj intenzitou pohybov v štatistikách úradov práce, či počtom voľných pracovných miest. Ďalší pokles nezamestnanosti bol síce i v novembri ovplyvnený z veľkej časti sezónnymi faktormi a po ich zohľadnení aj v novembri miera nezamestnanosti veľmi ľahko narástla (4 mesiac v rade), zároveň sme však mohli pozorovať aj mierne oživenie na trhu práce. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu mesiaca našli prácu, bol najvyšší od júna (hoci len nepatrne) a dokázal tak z veľkej časti absorbovať aj vyšší počet novo evidovaných nezamestnaných. Počet voľných pracovných miest v ekonomike síce opäť klesal, avšak výlučne pod vplyvom tradičných sezónnych faktorov (na konci roka s dopyt zamestnávateľov už tradične znižuje, najmä dopyt po sezónnych pracovníkoch). Po zohľadnení tradičnej sezóny počet voľných pracovných miest v ekonomike už druhý mesiac v rade prekvapivo rástol. Naďalej pritom platí, že od dna sa odrazil dopyt zamestnávateľov po novej pracovnej sile v priemysle. Naopak, počet voľných pracovných miest v administratívnych službách i v novembri stále klesal. Trh práce teda aspoň zatiaľ nehlási vážnejšie problémy v ekonomike. Nezamestnanosť má však zvyčajne tendenciu ekonomický pokles skôr nasledovať ako predbiehať, i v dôsledku administratívnych obmedzení (napríklad výpovedná lehota). Prudký zlom však nateraz nehlásia ani voľné pracovné miesta v ekonomike.
Miera nezamestnanosti sa v novembri podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny znížila o 0,07 pb. na 5,83%. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti) však štvrtý mesiac v rade narástla, a to o 0,04 pb. na 6,17%. V úhrne od júla, kedy dosiahla súčasné minimum, vzrástla o 0,22 pb. Medziročný pokles miery nezamestnanosti sa zmiernil z 0,89 pb. na 0,81 pb. (21 tisíc nezamestnaných). V porovnaní s obdobím tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) je sezónne očistená miera nezamestnanosti stále vyššia o približne 1 pb. Na druhej strane treba poznamenať, že takmer polovica nárastu miery disponibilnej nezamestnanosti oproti obdobiu spred pandémie sa dá pripísať technickým faktorom – nižšej miere práceneschopnosti, absencii absolventskej praxe (ktorá sa veľmi pomaly začala obnovovať až v posledných dvoch mesiacoch), či menšiemu počtu nezamestnaných zapojených do aktivačných prác. Všetky tieto kategórie nezamestnaných sa do disponibilnej (evidovanej) nezamestnanosti nezapočítavajú.
Problémom domáceho trhu práce naďalej ostávajú veľké regionálne rozdiely, ktoré obdobie pandémie len zvýraznilo. Kým ešte počas leta sa mali tieto nožnice tendenciu skôr zatvárať, postupný obrat na trhu práce len potvrdil, že ekonomicky chudobnejšie regióny reagujú na zníženie ekonomickej aktivity citlivejšie (v zmysle nezamestnanosti). Na západe krajiny sa sezónne očistená miera nezamestnanosti v novembri znížila už pod 4% (3,94%) a v porovnaní s februárom 2020 (sezónne očistená) bola vyššia „len“ o 0,74 pb, na východe krajiny síce klesla o 0,02 pb na 10,16%, po zohľadnení sezóny si však pripísala ďalší nárast o približne desatinu a v porovnaní s februárom 2020 bola vyššia už o 1,85 pb.
Počet voľných pracovných miest v ekonomiky sa v novembri znížil o takmer tisícku na 81,9 tisíc. Tento pokles sa však dá plne vysvetliť fázou roka, kedy pred nástupom zimy dopyt zamestnávateľov po nových zamestnancoch už tradične klesá. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny sa ani v novembri počet voľných miest v ekonomike ďalej neznižoval (druhý mesiac v rade) a v porovnaní s októbrom dokonca narástol o 1,9%. V medziročnom porovnaní sa tak dynamika rastu voľných miest zrýchlila z 9,9% na 11,9%. Stabilizáciu vo voľných pozíciách v posledných dvoch mesiacoch pripisujeme najmä korekcii cien energií na spotových trhoch. Tá čiastočne zmiernila obavy niektorých podnikov, ktoré tak aspoň nateraz zastavili redukčné plány (zatváranie produkcie). Čiastočne by to mohla naznačovať aj štruktúra pracovných pozícií – stabilizáciu sme posledné 2-3 mesiace mohli pozorovať najmä na pozíciách kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov, či operátorov a montérov strojov a zariadení,.t.j. pozíciách typických pre priemysel. Naopak, administratívne služby, či technickí a odborní pracovníci hlásili aj v novembri pokračujúci úbytok neobsadených pracovných miest. Naďalej pritom platí, že aj voľné pracovné miesta sú v rámci Slovenska rozložené veľmi nerovnomerne. Dominujú najmä západu krajiny, kde jej aj zásoba voľnej pracovnej sily len minimálna. V Bratislavskom a Trnavskom kraji tak úrady práce stále evidujú viac voľných pracovných miest ako (disponibilných) nezamestnaných. Naopak, na východe krajiny, v Prešovskom a Košickom kraji, pripadá na jedno voľné pracovné miesto stále 9-11 nezamestnaných registrovaných na úrade práce. Žalostná situácia je najmä v okrese Poltár, kde na jednom voľné pracovné miesto úrady práce registrujú viac ako 50 nezamestnaných. Viac ako 30 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlásia aj okresy Gelnica, Rožňava a Sabinov.
Napriek známkam slabosti bol domáci trh práce i v novembri schopný absorbovať ďalších zahraničných pracovníkov, predovšetkým vojnových utečencov z Ukrajiny. Prílev cudzincov sa v novembri pritom zintenzívnil, keď v porovnaní s októbrom narástol až o 3,0% (sezónne očistené) na 87,5 tisíc. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka na Slovensku pracovalo o 27,5% (resp. 18,9 tisíc) cudzincov viac. Až 73% medziročného prírastku pritom tvorili Ukrajinci. Zdá sa, že utečenci z Ukrajiny by mohli zo slovenského trhu práce vytláčať časť zahraničných pracovníkov, ktorí boli typicky pre Slovensko v posledných rokoch, najmä Rumunov.
Výhľad: Na prelome rokov, očakávame tradičný sezónny nárast miery nezamestnanosti (najmä v januári). Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch by tento nárast mohol byť aj veľmi jemne nad rámcom tradičnej sezóny, predstihové ukazovatele však zatiaľ nesignalizujú masívnejší nárast miery nezamestnanosti už na prelome rokov. Trh práce, zdá sa aspoň nateraz, relatívne dobre odoláva energetickej kríze. To sa však môže zmeniť už počas jari, kedy by sa jej negatívne dopady na ekonomicky rast mohli len prehlbovať a do evidencie úradov práce by sa postupne už mohli začať dostávať aj prepustení v závere roka, kedy už najskôr ekonomicky rast zastavil.
Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Bank Czech republic and Slovakia
