Domáca spotreba meraná maloobchodnými tržbami v marci ďalej slabla. V spotrebnom správaní domácnosti sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie (a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti). Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším (a zvyčajne menej kvalitným) alternatívam.
Podľa údajov Štatistického úradu sa tržby v slovenskom maloobchode (v stálych cenách) v marci znížili o 0,2% (sezónne očistené), pričom v medziročnom porovnaní prehĺbili svoj pokles z 2,5% až na 6,0%. Zaznamenali tak najvýraznejší pokles od februára 2021, t.j. od najsilnejšej fázy pandémie na Slovensku. V skutočnosti je pritom pokles tržieb ešte o niečo výraznejší ako ukazujú čísla Štatistického úradu. Tie totiž skresľuje (zmierňuje pokles) metodická zmena, ktorú Štatistický úrad uskutočnil v januári, a na základe ktorej rozšíril počet subjektov v predaji pohonných hmôt zaradených do maloobchodu. Výsledkom tejto metodickej zmeny je 30% (technický) medziročný nárast tržieb v predaji pohonných hmôt. Po očistení o tento efekt by sa mohol medziročný pokles celkových tržieb (podľa našich odhadov/prepočtov) pohybovať až na úrovni okolo 8%.
I v marci klesali najmä tržby v predaji potravín, a to ako v jej väčšej časti prezentovanej veľkými obchodnými reťazcami (o 5,8% medziročne), tak aj v menších špecializovaných predajniach potravín (o 9,3% medziročne). Posledné mesiace pritom potvrdzujú, že s rastúcou citlivosťou spotrebiteľov na cenu sa tržby z predaja potravín budú presúvať viac k veľkým obchodným reťazcom, ktoré lepšie dokážu využiť výnosy z rozsahu (a ponúkať nižšiu cenu). Negatívne dopady inflácie tak o niečo citeľnejšie dopadajú na tržby malých špecializovaných predajní potravín.
Vysoká inflácia okresáva aj tržby v nepotravinovom segmente. Viac ako pätinový medziročný pokles tržieb ukazujú predovšetkým predajne s tovarom pre domácnosť. S výnimkou špecializovaných predajní s výpočtovou technikou však medziročne nižšie tržby ukazujú všetku druhy predajní s nepotravinovým tovarom, vrátane internetových obchodov.
Na rozdiel od bežného maloobchodu, tržby z predaja a údržby áut ďalej rástli aj v marci, medzimesačne o 2,9% (sezónne očistené). Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 18,7% na 19,2%, pričom tržby v tomto segmente boli výrazne vyššie aj ako v období pred pandémiou (oproti marcu 2019 až o 16,6%). Naďalej pritom platí, že tržby v predaji áut stále určuje najmä ich ponuka, čo zvyšuje aj ich volatilitu. Zdá sa, že aktuálne by sa mohla realizovať nemalá časť odloženej spotreby z minulých rokov.
Marec priniesol do tržieb hotelov a reštaurácií rozdielne trendy. Kým tržby hoteliérov ľahko medzimesačne klesli (o 1,5% sezónne očistené), tržby reštaurácií sa prekvapivo silne zotavili (vzrástli až o 12,9%). Reštauráciám sa tak podarilo vymazať straty z predchádzajúcich mesiacov a ich tržby boli vyššie v porovnaní s marcom minulého roka (o 7,0%) i v porovnaní s posledným rokom pred pandémiou (marcom 2019 – o 4,0%). Napriek marcovému ľahkému poklesu sa nad úrovňou z minulého roka (29,3%) i posledným rokom pred pandémiou (marcom 2019 – o 5,6%) udržali i tržby hotelov.
I marec potvrdil, že prekvapivé oživenie spotreby domácnosti v závere minulého roka nestálo na pevných základoch a už v úvode roka domácnosti nižšie reálne príjmy začali premietať aj do svojej spotreby. Spotreba domácnosti by preto už nemala ďalej podporovať rast HDP, naopak v prvom štvrťroku by mala tlačiť (medzikvartálny) rast ekonomiky skôr do mínusu.
Výhľad
Spotreba aj v nasledujúcich mesiacoch bude narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácnosti a odznení vianočného efektu (vyššia motivácia siahať na úspory) očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácnosti na Slovensku.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
