V poslednom Týždennom prehľade sme sa pozreli bližšie na výkon „nemeckého tigra“, ktorý však pred návratom k svojim hviezdnym časom potrebuje istú regeneráciu. Dnes sa bližšie zameriame na situáciu európskeho menového bloku, ktorý aj v treťom štvrťroku tohto roku zaznamenal stagnáciu ekonomického výkonu – a to najmä vplyvom spomínaného Nemecka, ale aj iných väčších krajín ako Francúzsko či Taliansko. V eurozóne ostáva pod tlakom spotreba domácností kvôli poklesu reálnych miezd, ale aj investičná aktivita v dôsledku spomalenia aktivity a vyššej ceny zdrojov. Pozitívnou správou je vývoj inflácie, ktorá výrazne vyklesáva a medziročne sa v októbri dostala pod tri percentá (hoci jadrová inflácia ostáva zvýšená); silné výsledky však stále zaznamenáva aj trh práce. Ďalší nárast sadzieb ECB sa tak stáva menej pravdepodobný, avšak rast miezd a novoročné preceňovanie môžu znižovanie sadzieb posunúť do polovice budúceho roka.
Ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku zaznamenala medzikvartálny jemný pokles na úrovni -0,1 %, už niekoľko štvrťrokov sa tak potáca okolo nuly. Skôr než o raste či poklese je tak namieste hovoriť o stagnácii ekonomického výkonu menového bloku. Výsledok všetkých väčších hráčov eurozóny – či už hovoríme o Francúzsku, Nemecku či Taliansku – sa potáca okolo nuly. Spomedzi nich za väčšiu pozornosť stojí Španielsko, ktoré dosahuje rast o niečo vzdialenejší nule, a to na úrovni 0,3 % q/q.
Hoci detailnú štruktúru ekonomického výkonu jednotlivých štátov nateraz nepoznáme, môžeme predpokladať pokračovanie trendu obmedzenej spotreby domácností, ako aj nižších investícií, a to najmä v súkromnej sfére. Ide teda predovšetkým o dopad zvýšenej inflácie a sprísnenej menovej politiky, ktorou sa centrálna banka snaží „skrotiť“ prvý spomínaný faktor.
Očakávania o ďalšom výkone eurozóny naznačujú pokračovanie súčasného trendu. Index nákupných manažérov (tzv. PMI) ostáva pod hranicou 50 bodov, ktorá znamená oslabovanie aktivity v ekonomike. Výraznejšie trpí priemysel, pod tlak sa však tretí mesiac v rade dostávajú aj služby. Medziročný rast by tak v tomto roku mohol dosiahnuť iba 0,5 %.
Oživenie aktivity v eurozóne sa očakáva v roku 2024, očakávaný medziročný rast však stále neohuruje. Naši kolegovia z Erste ho predpokladajú na úrovni tesne pod 1 %, tlačený najmä 1) oživením spotreby domácností, keďže pokles inflácie a rast miezd prinesie nárast reálnych príjmov, ako aj 2) pozitívnymi impulzami v priemysle. Niektorým krajinám (Španielsko, Taliansko) majú citeľnejšie pomôcť aj financie z Plánu obnovy, podobne ako je tomu v prípade Slovenska.
Pozitívnym signálom do ďalšieho obdobia tiež je výraznejšie spomalenie inflácie, ktorá medziročne poklesla tesne pod tri percentá. Trend je tak pozitívny a smeruje k inflačnému cieľu centrálnej banky, dôležité je však dodať, že hlavným poháňačom sú nižšie ceny energií (medziročne až o 11 %). Jadrová inflácia (bez cien potravín, energií, alkoholu či tabaku) sa tak stále drží na vyššej úrovni (v októbri 4,2 % medziročne).
Úroveň jadrovej inflácie je dôležitá pre centrálnu banku, keďže lepšie zachytáva inflačné tlaky zakorenené v ekonomike, prichádzajúce napríklad (a najmä) z rastu miezd. Tento je do veľkej miery ovplyvnený aj samotným stavom trhu práce, ktorý veľmi dobre odoláva náročným ekonomickým podmienkam. Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v septembri jemne odrazila smerom nahor, keď dosiahla 6,5 % – stále však iba tesne nad historickým minimom. Viaceré centrálne banky (veľmi explicitne o tom hovorila po svojom zasadnutí Česká národná banka) vyčkávajú aj kvôli výsledkom vyjednávania o raste miezd vo firmách v prostredí nízkej nezamestnanosti. Vyhliadky z konjukturálneho prieskumu (na grafe v priloženom PDF) zároveň ukazujú, že k žiadnemu rapídnemu nárastu počtu nezamestnaných by ani nemalo dôjsť.
Pozorujeme tak početné signály, že sadzby centrálnej banky už dosiahli svoj vrchol a ich ďalšie zvyšovanie sa stáva čoraz menej pravdepodobné – v prípade, ak nepríde k zásadným zmenám okolností. Budúcoročné tlaky prichádzajúce z miezd kvôli napätému trhu práce a z tradičného novoročného preceňovania ešte môžu zamiešať kartami, preto nateraz neočakávame skoré znižovanie sadzieb. Očakávania o ich prvom poklese približne v polovici budúceho roka sa za aktuálnych okolností zdajú byť realistickým scenárom.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne