Banky sa pustili do rozsiahleho znižovania nákladov. Ich tohtoročné zisky sú totiž v porovnaní s tými minuloročnými výrazne nižšie.
Zisk bánk za prvých osem mesiacov tohto roku v porovnaní s vlaňajškom padol o 43 percent. A to od júla nemusia platiť bankový odvod, ktorý ich v prvej polovici roka stál približne 25 miliónov eur mesačne. Ak by ho vláda nezrušila, prepad by bol ešte výraznejší.
Kým možnosti nových zárobkov pre finančné domy sú značne obmedzené a koronakríza ich ešte viac priškrtila, banky sa čoraz viac obzerajú po tom, ako ušetriť. Rovnako ako pri iných firmách aj tu prichádza do úvahy znižovanie počtu zamestnancov. Z údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska, vyplýva, že finančné domy ju už aj aktívne využívajú.
Banky za rok prepustili 465 ľudí
“V polovici tohto roka sme zaevidovali v bankovom sektore spolu 20 116 pracovníkov. Oproti predošlému roku toho istého obdobia je to o 465 pracovníkov menej, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 2,26 % pokles,” uviedla NBS v Štatistickom bulletine za druhý kvartál tohto roku.
Ešte na konci marca tohto roku v bankovom sektore pracovalo 20 279 ľudí. V samotnom druhom štvrťroku tak svoje miesta opustilo 163 zamestnancov bánk, čo predstavuje pokles o 0,8 percenta. NBS pritom pozoruje znižovanie počtu bankových pracovníkov už od polovice roka 2019.
Z podrobných údajov vidno, že zamestnanci ubúdajú v komerčných bankách. Centrálna banka v druhom štvrťroku mala o štyroch zamestnancov viac ako na konci marca. Celkovo tak pre ňu pracovalo 1 109 ľudí. Okolo tejto úrovne sa počet zamestnancov NBS drží dlhodobo.
Slovenská sporiteľňa už prepúšťa
Zámer znížiť počet zamestnancov už oznámila Slovenská sporiteľňa. Tá plánuje do konca tohto roku prepustiť päť percent ľudí, ďalších päť percent by malo odísť v budúcom roku. Najväčšia banka na Slovensku zamestnávala koncom minulého roku 4 081 ľudí. Na konci júna ich mala už len 3 997.
Finančné domy sa dlhodobo snažia maximum činností zdigitalizovať a zautomatizovať. Aj preto takmer pri každej zmene cenníka zvyšujú poplatky za služby v pobočkách, ktoré sa dajú bezplatne vykonať cez internetbanking alebo cez bankomat. Aj keď väčšina ľudí už dávno nechodí vyberať peniaze či zadávať prevodné príkazy do pobočky, stále sa nájde početná skupina klientov, ktorí najradšej vybavujú všetko osobne.
Presvedčiť týchto klientov, aby využívali elektronické bankovníctvo pomohol peňažným ústavom koronavírus. Opatrenia proti jeho šíreniu počas prvej vlny pandémie takmer zostavili život v krajine. Viaceré banky zredukovali otváracie hodiny a pobočky fungovali len štyri hodiny denne. Mnohí ľudia sa navyše báli ochorenia, preto zostávali v čo najväčšej miere doma. Banky vtedy zaznamenali, že internetbanking začali používať aj ľudia, ktorí ho dovtedy odmietali.
Najmenej pobočiek od roku 2003
Takéto správanie zákazníkov dáva bankám možnosť prepúšťať zamestnancov nielen v centrálach ale aj rušiť pobočky. Koncom júna bolo na Slovensku 1 109 pobočiek bánk. Od začiatku roku ich ubudlo 31. Na Slovensku je tak v súčasnosti najmenej pobočiek od roku 2003.
Najviac pracovísk v druhom štvrťroku zatvorila Slovenská sporiteľňa, ktorej ubudlo 13 pobočiek a UniCredit Bank, ktorá mala na konci júna o osem pracovísk menej ako v decembri.
Zrušenie pobočky pritom neznamená len úsporu na platoch zamestnancov. Finančný dom ušetrí aj náklady na prenájom a prevádzku danej pobočky. Na druhej strane riskuje, že ak banka nebude niekde prítomná, môže prísť o klientov, respektíve bude ťažšie získavať nových.
Náklady na zamestnancov predstavujú pre banky jeden z najväčších výdavkov. Od januára do augusta tohto roku banky na pracovníkov vynaložili 330,8 milióna eur. Je to viac ako polovica všeobecných prevádzkových nákladov, ktoré dosiahli 626,8 milióna.
