Slovensko síce pokročilo v digitalizácii daní, no v regióne patrí naďalej medzi krajiny s vysokým daňovým zaťažením práce. Vyplýva to z daňového sprievodcu CEE Tax Guide 2026 spoločnosti Forvis Mazars, ktorý porovnáva daňové a mzdové parametre 25 krajín strednej a východnej Európy, juhovýchodnej Európy, Pobaltia a strednej Ázie.
Podľa sprievodcu Slovensko v roku 2026 zaviedlo viacero zmien. „V oblasti dane z príjmov fyzických osôb došlo k rozšíreniu daňovej progresivity a k sadzbám 19 % a 25 % pribudli dve nové 30 % a 35 %,“ uviedla Kvetoslava Čavajdová, partnerka spoločnosti Forvis Mazars pre dane.
Zmeny sa týkajú aj firiem. Daň z príjmov právnických osôb má na Slovensku tri úrovne. Najmenšie firmy s výnosmi do 100-tisíc eur platia sadzbu 10 percent, podniky s výnosmi do päť miliónov eur sadzbu 21 percent a väčšie firmy sadzbu 24 percent. „Najvyššia sadzba 24 % sa uplatňuje výlučne na subjekty s výnosmi nad 5 miliónov eur. Sadzba 21 % pre podniky pod touto hranicou zodpovedá regionálnemu priemeru a je porovnateľná s Českou republikou. Najmenšie firmy s výnosmi do 100 tisíc eur si zachovávajú priaznivú sadzbu 10 %, ktorá im pomáha udržať konkurencieschopnosť,“ podotkla K. Čavajdová.
Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s vyššou základnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Tá je na úrovni 23 percent. Podľa daňovej odborníčky prináša slovenský systém s viacerými sadzbami firmám väčšiu neistotu pri zaraďovaní tovarov a služieb. „Priestor na zvýšenie efektivity slovenského systému DPH vzniká v redukcii počtu sadzieb a sprehľadnení pravidiel klasifikácie,“ konštatuje.
Pozitívom je podľa sprievodcu najmä posun v digitalizácii. Systém eKasa už funguje a povinná elektronická fakturácia pre tuzemské transakcie medzi firmami má prísť od roku 2027. Slovensko tak podľa Forvis Mazars dobieha krajiny, ktoré sú v tejto oblasti ďalej, napríklad Maďarsko, Poľsko či Rumunsko.
Priemerná hrubá mzda v slovenskom súkromnom sektore vzrástla na 1 569 eur. Stále je však nižšia ako priemer regiónu, ktorý dosahuje 1 700 eur. Slovensko podľa sprievodcu zaostáva aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.
Výrazným problémom zostáva zaťaženie práce. Náklady zamestnávateľov na sociálne odvody sa v regióne pohybujú okolo 17 percent hrubých miezd. Na Slovensku, v Česku a Estónsku však presahujú 33 percent. „Daňové zaťaženie práce u nás ostáva medzi najvyššími,“ upozorňuje K. Čavajdová.
Daňový sprievodca si všíma aj to, že štáty v regióne namiesto plošného znižovania firemných daní častejšie využívajú stimuly na výskum a vývoj. Slovensko v máji 2026 schválilo balík prorastových opatrení, ktorý má podporiť inovatívne projekty. Vláda zároveň plánuje zatraktívniť daňový superodpočet zvýšením sadzby na 150 percent a zjednodušením podmienok.
Podľa Forvis Mazars sa v regióne sprísňujú aj pravidlá transferového oceňovania a medzinárodného zdaňovania. Do praxe prechádza globálna minimálna daň a možnosti nadnárodných firiem presúvať zisky sa zužujú.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
