Národná banka Slovenska (NBS) očakáva. že inflácia v budúcom roku klesne na 10 percenta. Uviedla to vo svojej najnovšej správe Ekonomický a menový vývoj. V porovnaní s predchádzajúcou predikciou centrálna banka očakáva nižšiu infláciu. Za lepšou predpoveďou sú predovšetkým vládne opatrenia na zastropovanie rastu cien energií.
„Očakávame spomalenie tempa rastu cien potravín, služieb aj priemyselných tovarov bez energií. Napriek tomu však ich tempo rastu bude z historického pohľadu naďalej vysoké. Existuje riziko, že fiškálne stimuly budú naďalej podporovať spotrebiteľský dopyt. Dopytová a zároveň aj celková inflácia by tak mohla zostať v budúcom roku vysoká a spomalenie inflácie bude pomalšie,“ tvrdí NBS.
Centrálna banka očakáva, že kým v roku 2022 ceny potravín vzrastú o 16,1 percenta, v budúcom roku sa ich ceny zvýšia o 13 percent. V roku 2024 by sa mal rast spomaliť na 3,4 percenta.
Pri cenách energií očakáva NBS iný vývoj. V tomto roku by mali zdražieť o 19 percent, v budúcom roku o 11,8 percenta. No v roku 2024 centrálna banka predpokladá, že energie zdražejú až o 34,9 percenta. Napriek budúcoročným opatreniam sa tak Slováci zvyšovaniu cien energií nevyhnú, zdražovanie sa len odsunie na neskôr.
NBS nečaká recesiu v budúcom roku
NBS vylepšila aj prognózu výkonnosti slovenskej ekonomiky. „Ekonomika by mala vzrásť o 1,6 %. Zvyšuje sa však riziko, že v strednodobom horizonte sa našej ekonomike bude dariť menej,“ tvrdí NBS. Ešte v septembri pritom NBS predpokladala, že ekonomika Slovenska v budúcom roku skončí v recesii. V tejto predikcii centrálna banka pracovala s predpokladmi len mierneho tlmenia rastu regulovaných cien energií zo strany vlády. Keďže v skutočnosti je zásah do cien energií razantný, obmedzí sa dosah energetickej krízy na domácnosti.
„Krátkodobo opatrenia vlády pomôžu domácnostiam, avšak pre vládu to znamená pomerne veľkú záťaž a domácnosti čakajú horšie časy v strednodobom horizonte. Je totiž otázne, kedy a ako sa regulované ceny pre domácnosti navrátia na trhové úrovne. Súvisiaca neistota môže ovplyvniť spotrebiteľské správanie v budúcom roku,“ uviedla NBS.
V prípade, že sa vládna pomoc bude sčasti financovať aj prostriedkami z eurofondov, predstavuje to podľa NBS „premárnenú príležitosť produktívneho využitia týchto zdrojov.“ Namiesto toho, aby sa eurofondy použili na zvýšenie potenciálu ekonomiky, respektíve rýchlejšieho prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, sa časť peňazí z eurofondov takýmto spôsobom minie na spotrebu bez toho, aby boli ľudia akokoľvek motivovaní k šetreniu energiami.
„Výraznejšej recesii sa vďaka dotovaniu cien energií pre domácnosti síce vyhneme, krátkodobo však ekonomika na prelome rokov môže poklesnúť. Plytký pokles bude vyplývať zo spomalenia globálnej ekonomiky a slabšieho spotrebiteľského dopytu. Okrem toho by mal našu exportnú výkonnosť stále tlmiť nedostatok komponentov, aj keď sa situácia počas tohto roka postupne zlepšila,“ tvrdí centrálna banka.
