Reálne platy na Slovensku v druhom štvrťroku medziročne klesli vo všetkých sledovaných oblastiach. Napriek tomu, že podľa Štatistického úradu SR priemerná nominálna mzda medziročne vzrástla o 7,4 percenta na 1 291 eur, po započítaní inflácie si zamestnanci za svoje mzdy kúpia menej tovarov a služieb ako pred rokom.


Po zohľadnení rastu cien reálne platy na Slovensku medziročne klesli o 4,5 percenta. Za posledných desať rokov sa to pritom stalo len dvakrát – naposledy v prvom štvrťroku tohto roka a predtým v druhom štvrťroku 2020 počas prvej vlny koronavírusu. Podľa Štatistického úradu súčasný reálny prepad platov bol najvyšší za posledných 22 rokov.

„V štruktúre ekonomiky všetkých 19 sledovaných odvetví, resp. ich zoskupení, zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy, ale ani v jednom nebol rast dostatočný na kompenzovanie inflácie. Najvyšší prepad reálnej mzdy na úrovni približne 10 %, pocítili zamestnanci odvetví v hornej časti rebríčka najvyšších priemerných hrubých platov,“ vraví hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.

Reálne platy znovu padli. Najrýchlejšie za 22 rokov
Zdroj: ŠÚ SR

Lepšie zarábajúcim padla reálna priemerná mzda najviac

V odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, ako aj dodávka elektriny, plynu a pary, kde je priemerná mzda nad úrovňou 2 100 eur mesačne, zárobky podľa Štatistického úradu nominálne rástli len minimálne a reálne poklesli približne o 10 percent. Najvyšší rast platov v odvetviach s najvyššími zárobkami si pripísali pracovníci v sektore informácií a komunikácií. Medziročne im nominálne mzdy vzrástli o sedem percent. No aj takýto rast dokázal tlmiť dopady inflácie len spolovice.

„Vyšší reálny pokles medzi 8 až 10 % bol zaznamenaný aj vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení, zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo vzdelávaní,“ povedala J. Morháčová.

Až v jedenástich z celkovo 19 sledovaných odvetví bola priemerná mzda nižšia, ako je celková priemerná mzda na Slovensku. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu poberali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ktorí mesačne priemerne dostávali 745 eur. Platy v ostatných činnostiach boli na úrovni 818 eur a v stavebníctve 909 eur. „Tieto odvetvia však mali dynamické rasty miezd a tak nezaznamenali významný reálny pokles,“ tvrdí J. Morháčová.

Obchod a priemysel, kde pracuje najviac ľudí, zaznamenali vyššie medziročné nárasty platov. V priemysle sa mzdy zvýšili o 7,7 percenta na priemerných 1 383 eur, reálny pokles tak dosiahol 4,3 percenta. V obchode mzdy medziročne rástli o 10,1 percenta, reálny pokles tak predstavoval 2,1 percenta.

Z jednotlivých regiónov boli platy nad celoslovenským priemerom len v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzda dosiahla 1 577 eur. Za Bratislavou nasledoval Košický kraj, kde priemerné mzdy boli na úrovni 1 260 eur. Naopak najmenej dostávali zamestnanci v Prešovskom kraji, kde priemerná mzda bola 984 eur. Aj keď platy rástli medziročne vo všetkých krajoch, ani v jednom z nich nebol podľa Štatistického úradu rast dostatočne veľký, aby dorovnal vplyv inflácie. Reálne platy pritom najviac klesli v Prešovskom kraji (o 6,2 %).

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

(Inzercia)