Otázka, či si človek odkladá na starobu dosť peňazí, patrí medzi najčastejšie dilemy v oblasti osobných financií. Nová dátová analýza finančného analytika a riaditeľa pre dáta v spoločnosti Ritholtz Wealth Management Nicka Maggiulliho, zverejnená na blogu Of Dollars And Data, však ukazuje, že známe poučky naviazané na výšku platu väčšine ľudí nepomáhajú.
Maggiulli na základe čerstvých údajov upozorňuje, že namiesto porovnávania sa s tabuľkami podľa ročného príjmu by sa mali budúci dôchodcovia sústrediť predovšetkým na vlastné budúce výdavky. Tento prístup je mimoriadne užitočný aj pre slovenských sporiteľov, ktorí sa pri plánovaní penzie musia orientovať medzi štátnym dôchodkom a vlastnými úsporami.
Klasické finančné odporúčania, ktoré vo svete spopularizovala najmä investičná spoločnosť Fidelity, pracujú s pevnými násobkami ročného zárobku. Podľa tejto metriky by mal mať tridsiatnik na dôchodkovom účte sumu zodpovedajúcu jednoročnému platu, štyridsiatnik trojnásobok, päťdesiatnik šesťnásobok a pri odchode do penzie vo veku 67 rokov až desaťnásobok ročného príjmu.
Maggiulli však upozorňuje na zásadnú slabinu tohto modelu, ktorou je nestabilita príjmov. Ak človeku plat počas dekády výrazne stúpne, získa prácu s vysokými províziami alebo, naopak, po strate zamestnania prijme horšie platenú pozíciu, pravidlo založené na mzde prestáva dávať zmysel a cieľová suma sa mení bez ohľadu na reálne životné potreby.
Väčšina má výrazne nižšie úspory
Ešte vážnejším problémom je obrovský nesúlad medzi teóriou a realitou. Maggiulli v analýze vychádza z amerického prieskumu financií domácností Survey of Consumer Finances za rok 2025, podľa ktorého dosahuje medián dôchodkových úspor všetkých amerických domácností iba päťtisíc dolárov. Hlavným dôvodom je fakt, že najmenej 35 percent domácností v každej vekovej kategórii nemá žiadny dôchodkový účet. Ani u tých, ktorí si sporia, situácia nezodpovedá príručkám, keďže medián úspor v tejto skupine je 106-tisíc dolárov a vo veku 60 až 64 rokov dosahuje 252-tisíc dolárov.
Tradičné príjmové hranice tak v Spojených štátoch napĺňa len tri až deväť percent domácností. „Chápem, že tieto referenčné hodnoty majú byť inšpiratívne, ale ak ich nespĺňa viac ako 90 percent domácností, potom buď väčšina Američanov nesporí dosť, alebo týmto meradlám niečo chýba,“ konštatuje Maggiulli.
Kľúčová chyba príjmových násobkov spočíva podľa analytika v tom, že ignorujú mieru úspor a životný štýl. Dve domácnosti s rovnakým príjmom môžu fungovať úplne odlišne. Ak jedna minie len polovicu zárobku a druhú polovicu investuje, na udržanie svojho štandardu v penzii bude potrebovať podstatne menší kapitál než domácnosť, ktorá minie 80 percent príjmu.
Zároveň platí, že štátny dôchodkový systém nahrádza nízkopríjmovým zamestnancom vyššie percento ich pôvodnej mzdy než ľuďom s nadpriemernými zárobkami. Používať rovnaký násobok platu pre všetkých je preto zavádzajúce a mnohých ľudí zbytočne demotivuje.
Po odchode do penzie klesá životná úroveň
Pre ľudí na Slovensku má toto zistenie priamy praktický presah. Zatiaľ čo v Spojených štátoch sa ľudia musia vo veľkej miere spoliehať na zamestnanecké a súkromné účty, na Slovensku tvorí základ priebežný prvý pilier doplnený o druhý a tretí pilier. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda v hospodárstve za rok 2025 úroveň 1 620 eur, kým priemerný starobný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou predstavoval ku koncu júna 2026 sumu 732,75 eura mesačne.
Rozdiel medzi príjmom v aktívnom veku a štátnou penziou tak pre mnohých znamená citeľný pokles životnej úrovne. Dobrým východiskom pre slovenských pracujúcich je pritom dôchodková prognóza, ktorú Sociálna poisťovňa na jar 2026 rozoslala približne tri a pol miliónu občanov a ktorá poskytuje odhad budúcej penzie z prvého aj druhého piliera.
Ako si vypočítať, koľko peňazí potrebujete
Maggiulli preto navrhuje jednoduchý päťkrokový výpočet postavený na výdavkoch, ktorý si vie ľahko urobiť každý človek. Najprv si treba v dnešných cenách určiť požadované ročné výdavky na dôchodku a odpočítať od nich očakávaný štátny dôchodok. Získaná suma predstavuje nepokryté výdavky, ktoré musia zaplatiť vlastné úspory.
Ak túto ročnú medzeru vynásobíte číslom 25, dostanete celkovú potrebnú sumu v čase odchodu do penzie pri predpoklade štvorpercentného ročného výberu. Následne túto cieľovú hodnotu vydelíte koeficientom 1,05 umocneným na počet rokov zostávajúcich do dôchodku, čo zohľadňuje očakávaný päťpercentný reálny ročný výnos nad infláciou.
Ak by napríklad niekto chcel na dôchodku míňať 1 500 eur mesačne a od štátu očakáva 750 eur, chýba mu 750 eur mesačne, teda 9 000 eur ročne. Pri odchode do penzie v 65 rokoch tak bude potrebovať 225-tisíc eur. Pri päťpercentnom reálnom zhodnotení by mal mať tridsaťpäťročný človek nasporených približne 52 060 eur, štyridsaťpäťročný okolo 84 800 eur a päťdesiatpäťročný zhruba 138 130 eur, aby mu úspory do penzie dorástli samy bez ďalších vkladov.
Analytik zároveň zdôrazňuje, že ak sú aktuálne úspory pod touto hranicou, netreba podliehať panike, pretože najmä u mladších ľudí je rozdiel na začiatku kariéry prirodzene najväčší. Cieľom nie je dosiahnuť túto sumu okamžite, ale pravidelným investovaním, napríklad cez indexové fondy v druhom pilieri či ETF fondy, túto medzeru postupne zmenšovať a výpočet si každých niekoľko rokov aktualizovať.
„Svoje dôchodkové úspory totiž môžete porovnávať s ostatnými, koľko len chcete, ale jediné dôchodkové číslo, na ktorom v konečnom dôsledku záleží, je to vaše,“ uzatvára Nick Maggiulli.
Kalkulačka: Koľko by ste mali mať dnes nasporené na dôchodok?
Výpočet podľa výdavkovej metódy Nicka Maggiulliho (pravidlo 4 % výberu a 5 % reálneho ročného výnosu nad infláciou).
Poznámka: Výpočet predpokladá dlhodobé investovanie s priemerným výnosom 5 % ročne po očistení o infláciu a bezpečný ročný výber 4 % z nasporenej sumy (25-násobok ročných nepokrytých výdavkov).



