Slovenské domácnosti si v roku 2025 odložili menšiu časť príjmov než rok predtým. Ich hrubá miera úspor klesla zo 7,9 percenta na 6,2 percenta a objem vytvorených úspor sa medziročne znížil takmer o pätinu. Schopnosť tvoriť si finančnú rezervu tak zostáva výrazne slabšia než pred pandémiou. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Hrubé úspory domácností dosiahli vlani približne 5,14 miliardy eur. V roku 2024 predstavovali 6,39 miliardy eur, medziročne sa teda znížili o 19,6 percenta. Na jedného obyvateľa pripadla v priemere ročná úspora približne 950 eur.
Za slabšou tvorbou rezerv bol aj rýchlejší rast spotreby v porovnaní s rastom disponibilných príjmov. Domácnosti tak väčšiu časť svojich zdrojov minuli a na sporenie im zostalo menej.
Pred pandémiou, v roku 2019, dosahovala miera úspor 10,1 percenta. V roku 2020 vzrástla na 11,9 percenta, k čomu prispeli obmedzené možnosti nakupovania a využívania služieb aj väčšia opatrnosť ľudí. Po uvoľnení opatrení však prišiel prudký pokles. V roku 2022 sa ukazovateľ dostal na šesť percent, čo bolo najmenej od roku 1995. Neskoršie oživenie sa vlani neudržalo.
Slovensko výrazne zaostáva aj v európskom porovnaní. Podľa metodiky Eurostatu dosiahla jeho miera úspor 6,06 percenta, zatiaľ čo priemer Európskej únie predstavoval 14,31 percenta. V Česku to bolo 19,20 percenta. Údaj Eurostatu za Slovensko sa mierne líši od národného údaja aj preto, že zahŕňa neziskové organizácie slúžiace domácnostiam.
Rozdiely medzi domácnosťami ukazuje spotrebiteľský barometer. V jednotlivých mesiacoch od júla 2025 do júla 2026 dokázalo sporiť približne 43 až 49 percent domácností. Ďalších 35 až 40 percent hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom a približne 12 až 16 percent muselo čerpať úspory alebo žiť na dlh.
V júli 2026 očakávalo zlepšenie stavu úspor počas nasledujúcich dvanástich mesiacov 37 percent respondentov. Až 58 percent nepredpokladalo, že by dokázali výraznejšie nasporiť.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: