Pozitívny ekonomický rast vlani ťahali najmä spotreba domácnosti a investície, ktoré sa po ťažkopádnejšom úvode roka vrátili na takmer predpandemické úrovne. Aj pri klesajúcej reálnej mzde, keď miera inflácie predbehla nárast nominálnych miezd, si Slováci dokázali vytvárať úspory, hoci miera úspor je najnižšia za sledované obdobie. Odhadujeme, že spotreba bola ešte z časti, najmä začiatkom roka, podporená úsporami, ktoré si ľudia vytvorili v časoch tvrdých protipandemických opatrení a následne sa snažili dobehnúť zameškané nákupy či dovolenky. Investície v objeme 25 miliárd eur smerovali najmä do nehnuteľností, priemyselnej výroby, verejnej správy a odvetvia malo- a veľkoobchodu. V najbližších týždňoch nás čakávajú zasadnutia centrálnych bánk na oboch brehoch Atlantiku. Jastrabie vyhlásenia z predchádzajúcich týždňov sú aktuálne tlmené vývojom na americkom bankovom trhu. Očakávame však, že situácia sa postupne upokojí a avizovaná prísnejšia politika centrálnych bánk sa pretaví do ďalšieho zvyšovania sadzieb, hoci možno v dlhšom horizonte. Po revízií dát Štatistickým úradom SR bol výkon priemyslu v minulom roku lepší než ukazovali pôvodné dáta, najmä automobilovému priemyslu sa darilo lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška opäť rástla. Tentokrát o 1,1 % medziročne. Išlo o v poradí siedmy štvrťrok rastu v poradí a hoci bol rast tentokrát najnižší, udržaním v pozitívnej rovine sa výrazne zredukovala šanca, že sa Slovensko prepadne do recesie. Celkovo hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 1,7% v reálnych cenách, čo bolo o dve desatinky percenta viac, ako sa očakávalo. Ekonomiku celoročne ťahala spotreba domácností, čo sme videli aj pri náraste maloobchodných tržieb, pričom sme si mohli všimnúť, že Slováci si dopriali štedré Vianoce, keď spotreba a tržby v závere roka gradovali. Najmä v druhej polovici roka sa pridali k ťahúňom ekonomiky aj investície. V dnešných nominálnych cenách sa investície vyšplhali na 25 miliárd eur, ale keď zohľadníme infláciu, do úrovne investície spred pandémie nám ešte pár desatiniek percenta chýba. Smer je však pozitívny a čakajú nás ešte investície z Plánu obnovy a odolnosti.
Vyššia spotreba domácnosti sa prejavila v nižšej miere úspor, ktoré domácnosti generujú. Podľa dát zo Štatistického úradu SR sa miera úspor pohybuje aktuálne pod úrovňou 4 % (mimo peňazí, ktoré si sporíme na dôchodok), pričom pre porovnanie, v nedávnej minulosti (počas lockdownov) dokázali domácnosti, kvôli obmedzeným možnostiam míňania, usporiť 11% zo svojich príjmov.
Pozitívom však je, že domácnosti dokážu sporiť a kumulovať rezervy naďalej. Pokles úspor súvisí s reálnym poklesom miezd (medziročne -4,5 %), kvôli zvýšenej inflácií. Z dlhodobého hľadiska očakávame, že po tom, čo sa reálne mzdy vrátia k rastu, začnú aj domácnosti sporiť viac. Teraz však klesajúca miera úspor povedie k utlmeniu spotreby domácnosti, pretože sa domácnosti dostanú do diskomfortnej situácie s nízkymi rezervami. Ekonomický rast v tomto roku, ktorý odhadujeme na 1,5 % medziročne, zachránia spomínané investície s nemalým prispením európskych peňazí. Podľa Eurostatu v roku 2020 malo na Slovensku 47% obyvateľstva rezervu, ktorá dokázala pokryť maximálne 3 mesiace. Osem percent domácnosti nemalo žiadnu rezervu. Aktuálny pokles reálnych príjmov túto štatistiku ešte zhorší, pričom treba brať do úvahy, že úspory sú podobne ako príjem rozdistribuované nerovnomerne. S vytváraním úspor budú mať problém najmä domácnosti s nižším príjmom, ktoré zároveň zasahuje inflácia viac.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne