Pasívne investovanie do ETF naberá v poslednom desaťročí na širokej obľube a aktívny prístup k investovaniu je na zostupe. A niet sa čomu čudovať, keďže pasívna forma investovania nesie so sebou množstvo výhod a poskytuje vyvážený pomer rizika a výnosu ako aj nákladovosti celého procesu. Ja sám osobne som veľkým fanúšikom pasívneho investovania a je to v mojom portfóliu tretia najvýznamnejšia trieda aktív.

Nechcem tu teraz ale rozoberať všetky tie dobre známe výhody, ale chcem skôr rozprúdiť debatu a upozorniť aj na možné nevýhody, ktoré pasívne investovanie so sebou môže prinášať. Zdá sa mi totiž, že najmä v posledných rokoch mnohí retailoví ale i profesionálni investori považujú pasívnu formu investovania za akýsi pomyselný „svätý investičný grál“, ktorý má iba samé výhody, ale nevýhody ETF prehliadajú.

Stáva sa tak pomerne často, že majú takmer celý svoj investičný majetok umiestnený len v ETF a inú formu diverzifikácie do iných investičných tried aktív ani nevyhľadávajú. Je to tak ale správne? Aké sú nevýhody pasívneho investovania do ETF a sú vôbec nejaké?

Za rok viac peňazí ako za posledných desať rokov

Za najväčšiu nevýhodu pasívneho investovanie považujem, že pri neustále sa zvyšujúcom príleve peňazí do tejto formy investovania dochádza jednoducho k nafukovaniu ohodnotenia – teda valuácií podkladových akciových titulov. Čím viac peňazí ide do pasívneho pravidelného nákupu indexových ETF, tým viac následne nakupujú jednotlivé akciové tituly daného indexu. Ruka v ruke s tým ubúda aj počet aktívne riadených fondov a investorov. Na strane dopytu po akciách je preto neustále obrovské množstvo Market orders na nákup aktív bez ohľadu na aktuálnu trhovú cenu. K tomu musíme pridať dlhodobý horizontom držania ETF zo strany pasívnych investor a ich zriedkavým predajom.

Asi všetci dobre poznáme, čo sa deje v prípade, ak príde k nerovnosti medzi dopytom a ponukou a aký to má vplyv na cenu. Ak si k tomu ešte pripočítame bezprecedentné tlačenie peňazí centrálnymi bankami, bublina sa môže začať pekne nafukovať. Stačí sa nám pozrieť na indikátory ako P/E, Schiller P/E alebo Buffetov indikátor napríklad na dlhé časové horizonty.

Viete napríklad o tom, že za posledný rok sa nalialo do akciových trhov viac peňazí ako celkovo za posledných 10 rokov? Niet sa teda čo čudovať, že akciové indexy prekonávajú každý mesiac historické rekordy a množstvo indikátorov bliká už niekoľko mesiacov pekne na červeno. Navyše je potrebné mať na pamäti, že väčšina pasívnych investorov razí stratégiu „Buy and Hold Forever“ (kúp a drž navždy), teda aspoň do dôchodku a málokedy predávajú svoje pozície – je jedno aká je valuácia ich podkladových aktív. Proste neustále nakupujú za aktuálnu trhovú cenu.

Kúp všetko, za akúkoľvek cenu

Predstavte si jeden trh s ovocím, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci. Vždy, keď sa cena nejakého ovocia vyhnala do „nezmyselných“ výšok, prúdilo na trh viac predávajúcich a zvýšená ponuka pomaly stlačila cenu ovocia opäť do normálu. Naopak, keď bola cena neprimerane nízka, objavilo sa zrazu veľa kupujúcich a začali výhodne nakupovať, čím postupne tlačili cenu nahor k normálu, lebo dopyt naopak prevážil ponuku. Toto všetko predstavuje aktívny prístup k obchodovaniu = investovaniu.

Teraz si predstavte, že na tento trh v posledných rokoch prídu dvaja významní hráči: centrálne banky a ich tlačenie peňazí a pasívne fondy ako napríklad BlackRock s miliónmi príkazov market buy = kúp za aktuálnu trhovú cenu každý týždeň. Títo dvaja hráči urobili na našom trhu s ovocím nasledujúcu vec: centrálna banka pred vstupom na trh každému vstupujúcemu rozdá balík bankoviek a povie im, že tie peniaze sú pre nich. Následne dorazia dlhé zástupy ľudí autobusov, väčšina z nich sú kupujúco a držia v ruke lístoček s názvom „kúp všetko ovocie na trhu bez ohľadu na tom koľko stojí“. Čo si myslíte, ako sa zmení situácia fungovania daného trhu?

Áno, ešte stále tu budú samozrejme aj predávajúci, hoci ich bude menej ako predtým. Navyše každé ráno pokojne zahodia staré cenovky a na nové napíšu vyššie číslo, lebo vždy sa nájde nejaký kupujúci, ktorí to zoberie.

Toto je v mojich očiach hlavné potenciálne riziko súčasnej veľkej nadvlády pasívneho investovania nad aktívnym. A ak si myslíte, že to tak nie je, pozrite si len tento jeden graf, ktorý ukazuje silný ústup peňazí z aktívnych fondov do pasívnych fondov.

Zdroj: Joh. Berenberg, Gossler & Co. KG • Berenberg Markets – Focus

Treba si všímať aj nevýhody ETF

Na záver tejto krátkej úvahy len dodám, že vôbec nechcem ľudí odrádzať od pasívnej formy investovania. Práve naopak. Tak ako som uviedol v úvode, som jej veľkým zástancom a obhajcom. Ale viem aj o negatívach a tienistých stránkach pasívneho investovania a úprimne povedané, čakám čo nám najbližšie roky teda prinesú.

Ak to napasujem na môj analogický prípad, chodím na trh nakupovať každý mesiac, ale už tam nechodím s tak obrovsky „nabúchanou peňaženkou“, ako tomu bolo napríklad pred tromi či piatimi rokmi. Radšej tie peniaze investujem do iných tried aktív, ktoré mi prinášajú lepší pomer rizika a výnosu a hlavne mi pomáhajú dobre a správne diverzifikovať svoje investície.

A aj to je jedným z dôvodom, prečo aktuálne pasívne manažované ETF fondy sú u mňa až treťou triedou aktív podľa hodnoty v mojom portfóliu. Zdravý sedliacky rozum, diverzifikácia, a rozloženie rizika na viaceré triedy aktív sú podľa mňa v dnešnej dobe ešte viac ako v minulosti absolútnou nevyhnutnosťou a prioritou.

A aký je váš osobný názor na tému potenciálnych pozitív i negatív pasívneho investovania do ETF ? Podeľte sa o nich prosím v komentároch.

Autor článku Roman Závodský je investor a bloger. Venuje sa propagácii myšlienky FIRE (Financial Independence Retired Early).

Diskusia