Finančné trhy sa v posledných dvoch rokoch museli vysporiadať s viacerými geopolitickými šokmi. Od colnej vojny USA proti celému svetu, cez vojnu v Iráne až po ropný šok po zablokovaní Hormuzského prielivu. Napriek tomu sa akciovým indexom stále darí rásť. Ako je to možné?
„Trhy spravidla vojny neprehrávajú, ak ostanú firmy ekonomicky silné. Aj po vypuknutí vojny v Iráne sa trhy prepadli o 10 percent, ale potom prišli výsledky firiem za prvý kvartál a akcie sa opäť spamätali a rástli,“ vysvetľuje hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management Vladimír Vaňo v rozhovore pre Finsider.
Podľa neho však netreba podliehať prílišnému optimizmu. „Určite tu existuje riziko pádu ekonomiky do recesie, najmä v Európe, ak sa konflikt v Iráne nevyrieši rýchlo. Prípadne hrozí stagflácia,“ varuje V. Vaňo.
Podobne vidí aj náznaky investičnej bubliny v sektore umelej inteligencie. „Najviac otáznikov vyvoláva návratnosť masívnych investícií do fyzickej infraštruktúry – dátových centier pre AI,“ tvrdí ekonóm.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo finančné trhy spravidla neprehrávajú vojny
- Aké reálne riziká dnes ohrozujú európsku ekonomiku
- V čom súčasný ošiaľ okolo umelej inteligencie pripomína technologickú bublinu
- Či sa slovenskému investorovi stále oplatí veriť americkému doláru a dlhopisom
- Ako prebiehajúce konflikty menia pravidlá investovania do ESG
Finančník Rothschild vraj v čase parížskej komúny na konci 19. storočia vyhlásil: „Kupujte, keď je krv na uliciach, aj keď je to vaša vlastná.“ Sme teraz v podobnej situácii vo svete, kde je veľa vojen a konfliktov?
Táto anekdota sa vzťahuje k Anselmovi Rothschildovi, ale nie je isté, či to naozaj povedal on alebo jeho predok Nathan Mayer Rothschild, ktorý žil počas napoleónskych vojen. Ale to nie je podstatné. Takýto kontrariánsky prístup (investičná stratégia, keď zámerne idete proti aktuálnemu davu a väčšinovému názoru na trhu – pozn. red.) uplatňoval aj známy investor Warren Buffett. Povedal, že tajomstvom úspechu pri investovaní je byť chamtivý, keď sa všetci ostatní boja a byť ostražitý, keď sú ostatní príliš chamtiví.
Ale čo sa týka podobnosti geopolitickej situácie vtedy a dnes, tak by som povedal, že od pandémie má geopolitika oveľa väčší vplyv na ekonomiku aj na finančné trhy než pred rokom 2020.
V minulosti sme mali finančnú krízu v roku 2008 aj európsku dlhovú krízu v rokoch 2010 až 2012. Ako si s nimi poradili trhy?
Dobre, trhy sa dokážu rýchlo z geopolitických šokov spamätať. Z posledných 39 šokov od druhej svetovej vojny boli trhy v 65 percentách prípadov po roku opäť v zisku. To znamená, že geopolitické šoky sú exogénne (neočakávaná udalosť alebo zmena, ktorá prichádza zvonka – pozn. red.) teda nevychádzajú z fundamentov hospodárenia firiem. Potvrdilo sa to napríklad vlani, keď americký prezident Donald Trump zaviedol celosvetové clá. Trhy spadli za dva dni o 10 percent, ale po počiatočnom preľaknutí, boli už o mesiac späť na svojich hodnotách spred uvalenia ciel.
Trhy vojny neprehrávajú
V 70. rokoch minulého storočia svet zažil dva „ropné šoky“, ktoré ovplyvnili výrazne svetovú ekonomiku. Zažívame teraz pri vojne v Iráne tretí ropný šok?
Trhy spravidla vojny neprehrávajú, ak ostanú firmy ekonomicky silné. Aj po vypuknutí vojny v Iráne sa trhy prepadli o 10 percent, ale potom prišli výsledky firiem za prvý kvartál a akcie sa opäť spamätali a rástli.
Na druhej strane výpadok ropy na svetových trhoch už trvá dlho a je rozsiahly, na úrovni necelej pätiny svetových dodávok, takže ropný šok to je. Ale dnes už vieme ropu využívať efektívnejšie ako v 70. rokoch, čo negatívny vplyv šoku zmierňuje. Určite tu existuje riziko pádu ekonomiky do recesie, najmä v Európe, ak sa konflikt v Iráne nevyrieši rýchlo. Prípadne hrozí stagflácia (vysoká inflácia, ktorá sprevádza ekonomická stagnácia – pozn. red.)
Ako sa má bežný investor ochrániť pred stagfláciou?
Investiční mágovia vrátane W. Buffetta hovoria, že treba investovať do firiem, ktoré vyrábajú reálne produkty. Učebnicovou obranou pred infláciou je investícia do aktív, vrátane akcií firiem.
To sú napríklad zbrojovky?
Napríklad aj tie. Ich akcie v posledných rokoch rástli, lebo zarábajú na vojnách a náhlom precitnutí EÚ v téme strategickej autonómie nielen v oblasti energetickej bezpečnosti. Ale aj pri zbrojárskych tituloch sme aktuálne svedkami turbulencií, ktoré pripomínajú potrebu rozumieť konkrétnym aktívam a podnikateľskému príbehu za nimi.
AI môže zhltnúť vlastných užívateľov
Rastú aj akcie firiem, ktoré vyvíjajú nástroje umelej inteligencie. Nie sú už ich akcie prepálené?
Mne to pripomína začiatok milénia, keď došlo k revolúcii v telekomunikačnom sektore, ktorý prišiel s rýchlym prenosom dát cez 3G siete. Licencie na 3G siete sa predávali v tom čase v aukciách za premrštené ceny. Teraz firmy, ktoré chcú na trhu s AI získať čo najsilnejšiu pozíciu, sú v podobnej situácii. Niektorí ekonómovia pritom poukazujú na to, že AI môže zhltnúť vlastných užívateľov.
Ako to myslia?
Niektoré firmy, ktoré vyvíjajú chatbotov pre retail a ponúkajú ich zadarmo, respektíve veľmi lacno, môžu začať hľadať plán B, ako ich monetizovať napríklad cez pridávanie reklamy do AI.
Podobne ako to v minulosti urobili vyhľadávače aj sociálne siete. Bude to fungovať?
Môže to byť veľmi zradné, najmä nie je jasné, ako nasadenie reklamy ovplyvní odpovede chatbotov na otázky užívateľov. Geopolitický komentátor Ian Bremmer hovorí, že odpovede chatbotov môžu byť ovplyvnené zadávateľmi reklamy. Pritom varuje pred vysokým podielom mladých ľudí, ktorí trávia s chatbotmi veľa času.
Vráťme sa k investovaniu. Sme svedkami AI bubliny?
Najviac otáznikov vyvoláva návratnosť masívnych investícií do fyzickej infraštruktúry – dátových centier pre AI. Okrem toho, investície do dátových centier budú narážať na fyzické obmedzenia hardvéru a energie, ktorú na ne potrebujete. V USA sa už stáva, že sa ľudia búria proti výstavbe dátových centier v ich blízkosti, lebo sa boja, že im môžu zdražiť elektrinu z ich lokálnej elektrárne. Už je badateľné, že dátové centrá môžu vyvinúť tlak na rast cien elektriny pre domácnosti. Ale určite isté črty bubliny tam už vidieť.
Aké?
Napríklad jedna firma na Floride dala do tlačovej správy, že investuje do AI, ktorá zvýši ziskovosť v logistike, ale tá spoločnosť vyrába jukeboxy. Jej akcie napriek tomu po zverejnení tejto informácie prudko vystrelili. Na druhej strane v AI sektore je príklad relatívne mladej firmy Anthropic (americká technologická spoločnosť, ktorá stojí za AI modelom Claude – pozn. red.), ktorá má reálny produkt a jej tržby mimoriadne rýchlo rastú. Takže aj v AI biznise budú víťazi aj porazení.
Pozícia dolára je stále silná
V minulosti sa skoro vždy oplatilo investovať do dolára či amerických dlhopisov. Lenže geopolitika oslabuje silu USA vo svete. Sme svedkami deglobalizácie, pričom práve z globalizácie USA profitovali. Nie je načase, aby slovenský investor začal hľadať väčšiu diverzifikáciu v regiónoch mimo USA?
Na začiatku vlaňajška trhy očakávali, že Trumpova probiznisová politika posilní USA a tým sa dočasne posilnil aj dolár. Lenže potom prišla nevyspytateľná a meniaca sa colná politika Trumpa. Tá spôsobila, že v priebehu roka sa dolár oslabil voči euru tak, že kto investoval do amerických akcií, tak síce pekne nominálne zarobil, ale po odpočítaní kurzového rozdielu sa výnos zmenšil.
Niektorí investori stavili na takzvaný debasement trade (investičná stratégia, pri ktorej investori presúvajú svoj kapitál z bežných fiat peňazí do aktív s obmedzeným, konečným množstvom – pozn. red.) napríklad do drahých kovov. Vlaňajšok bol ukážkou toho, že pri investovaní nemožno podceňovať kurzové riziko. Americký trh stále ponúka najviac inovatívnych firiem, najlepšiu likviditu, ale aj stabilné podnikateľské a právne prostredie, preto budú americké akcie stále dôležitou súčasťou portfólií. Aj ostatného pol druha roka však pripomenulo príležitosti, ktoré ponúkajú takzvané rozvíjajúce sa trhy. Naopak, rozvoj kapitálového trhu v EÚ sa stále ukazuje ako beh na dlhé trate.
Drahé kovy, teda najmä zlato, nakupujú vo veľkom aj centrálne banky. Ani ony neveria sile amerického dolára?
Aj oni majú obavu z výkyvov kurzu dolára a uvoľnenej rozpočtovej politiky Bieleho domu a prispeli k rally na zlate. Na druhej strane pozícia dolára ako svetovej meny v medzinárodnom obchode je stále silná. Hoci k tomu prispieva absencia porovnateľných alternatív.
Deriváty zahýbyli cenou zlata
Čiže mať v portfóliu americký dolár a americké štátne dlhopisy má stále zmysel?
Určite. Dolár sa na pozíciu svetovej meny dostal aj preto, lebo USA sú už 250 rokov stabilnou demokratickou krajinou. Tiež výnosy na amerických dlhopisoch zatiaľ mierne prevyšujú infláciu. Americká ekonomika je stále najväčšia na svete, má najlikvidnejší akciový trh a najväčšie technologické firmy na svete.
Akú lekciu z volatility cien zlata a striebra v posledných mesiacoch si majú investori zobrať? Sú dnes drahé kovy skutočne tou poistkou v portfóliu, za ktorú sa vydávajú?
Investičné banky majú pri cene zlata mimoriadne široký rozptyl odhadov jeho budúceho zhodnotenia. V posledných mesiacoch sme zažili aj prudké výkyvy cien zlata. Za to však mohli skôr deriváty zlata (papierové zlato – pozn. red.) ako samotný drahý kov. Zlato preto určite má svoje miesto v portfóliu. Koľko ho tam treba mať, závisí aj od rizikového profilu investora.
Mení sa v dôsledku vojen etické investovanie v rámci štandardov ESG? Lebo obranný priemysel teraz asi láka mnohých investorov, hoci v minulosti bol pri ESG štandardoch tabu.
V Európe sa štandardy ESG už zvoľňujú. Hľadajú sa nové zdroje energie, prehodnocuje sa aj postoj k jadrovej energetike, ktorá je prijateľnejšia a AI boom si vyžiada obrovské množstvo dostupnej a lacnej elektriny. Pri venture kapitáli vidieť masívny obrat k investíciám do obranného priemyslu. Napriek tomu je ESG stále dôležité zvlášť z pohľadu ochrany životného prostredia. Aj tu platí, že investor by mal rozumieť biznis modelu firmy, do ktorej investuje.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
