Priemerný osobný mzdový bod je základný pojem slovenského dôchodkového systému a priamo vstupuje do vzorca, podľa ktorého Sociálna poisťovňa určuje sumu starobného dôchodku. V praxi sa konečná suma vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú štát každoročne určuje. Táto väzba je oficiálne popísaná aj v materiáloch Sociálnej poisťovne.
Aby sme pochopili, čo presne priemerný osobný mzdový bod znamená, treba začať od osobného mzdového bodu za jednotlivé roky. Osobný mzdový bod za rok je podiel vášho osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu (t. j. priemernej mzdy za daný rok). Hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a pri výpočte platí horný strop tri body. Tieto pravidlá uvádza priamo zákon o sociálnom poistení v § 62.
Priemerný osobný mzdový bod je potom aritmetický priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v kalendárnych rokoch tzv. rozhodujúceho obdobia. Zákon zároveň prikazuje zaokrúhľovať tento priemer na štyri desatinné miesta nahor a stanovuje, že k hodnote priemerného osobného mzdového bodu nad 3 sa neprihliada. Rozhodujúce obdobie tvoria roky pred rokom splnenia podmienok na dôchodok, spravidla s minimálnou dĺžkou 22 rokov, pričom roky pred 1. januárom 1984 sa štandardne nevstupujú do priemeru; ak ich chýba, obdobie sa predlžuje dozadu, aby sa počet 22 rokov dosiahol.
Ako sa počíta priemerný osobný mzdový bod
V praxi postup vyzerá jednoducho. Za každý rok poistenia sa určí osobný mzdový bod ako pomer vášho ročného zárobku k priemernej ročnej mzde v hospodárstve. Ak ste zarábali presne priemer, osobný mzdový bod je približne 1; ak polovicu priemeru, hodnota je okolo 0,5; ak dvojnásobok priemeru, hodnota smeruje k 2, pričom platí horné obmedzenie 3. Následne sa pre rozhodujúce obdobie vypočíta priemer – práve ten je váš priemerný osobný mzdový bod.
Zákon však pridáva tzv. solidaritné úpravy, ktoré majú chrániť nízke zárobky a mierne pribrzdiť veľmi vysoké. Priemerný osobný mzdový bod menší ako 1 sa „dovyšuje“ o 20 % z rozdielu do hodnoty 1. Naopak, z časti priemerného osobného mzdového bodu medzi 1,25 a 3 sa uznáva 68 %; nad hodnotu 3 sa neprihliada. Tieto percentá platia od roku 2016 a sú priamo v § 63 zákona.
Na číslach to vyzerá takto: ak vyjde priemerný osobný mzdový bod 0,80, pripočíta sa 20 % z rozdielu do jednotky, teda 0,04, výsledok bude 0,84. Ak vyjde 1,50, hodnota 1,25 sa započíta celá a z rozdielu 0,25 sa vezme 68 %, čo je 0,17; po úprave je výsledok 1,42. Ak by súčet a priemer dávali viac než 3, ďalšie zvýšenie už zákon nepripustí a prakticky sa použije hodnota 3.
Rozhodujúce obdobie a čo doň patrí
Rozhodujúce obdobie je definované presne. Sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom vznikne nárok na dôchodok, spravidla v počte aspoň 22 rokov. Ak poistenec toľko rokov nemá, rozhodujúce obdobie sa dopĺňa smerom pred rok 1984, aby sa podmienka 22 rokov splnila; ak ani potom nie, priemer sa berie z menšieho počtu rokov, ktoré poistenec preukázateľne má. Z obdobia sa vylučujú roky, za ktoré sa osobný mzdový bod určuje pevnou hodnotou podľa osobitného ustanovenia, alebo roky, za ktoré ho nemožno určiť, ak trvali celý rok.
Ak je rozhodujúce obdobie kratšie než jeden kalendárny rok, zákon stanovuje osobitný prepočet, pri ktorom sa berie do úvahy počet dní poistenia a všeobecný vymeriavací základ platný dva roky pred vznikom nároku. Zákon to opisuje explicitne vrátane použitého koeficientu a spôsobu zaokrúhľovania.
Špecifickým pravidlom je, že ak rozhodujúce obdobie pozostáva iba z tzv. náhradných období uvedených v § 62 ods. 2 (za ktoré patrí pevný osobný mzdový bod 0,3 pri celom roku), potom je priemerný osobný mzdový bod práve 0,3. Aj v týchto situáciách sa teda vychádza z presne určenej, zákonom stanovenej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod v príkladoch
Predstavte si poistenca, ktorý mal počas celej kariéry zárobok blízky priemeru. Jeho osobné mzdové body za roky sa budú pohybovať okolo 1 a priemerný osobný mzdový bod vyjde približne 1; keďže je medzi 1 a 1,25, neuplatní sa ani zvýšenie, ani krátenie a hodnota zostane 1. Tento výsledok potom vstupuje do vzorca s rokmi poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.
Ak niekto dlhodobo zarábal menej, napríklad okolo 80 % priemernej mzdy, surový priemer by dal hodnotu 0,80. Po úprave podľa § 63 ods. 4 sa však pripočíta 20 % z rozdielu do 1, teda 0,04, a výsledkom je 0,84. Aj tento upravený priemerný osobný mzdový bod je oficiálnou hodnotou pre výpočet dôchodku.
Pri veľmi vysokých zárobkoch napríklad na úrovni 1,8-násobku priemeru môže surový priemer vyjsť okolo 1,80. Z tejto hodnoty sa 1,25 započíta plne a z 0,55 rozdielu sa vezme 68 %, teda 0,374; upravený priemerný osobný mzdový bod bude 1,624. Horný strop pritom drží systém v tom, že ani mimoriadne vysoké zárobky nemôžu zvýšiť hodnotu nad 3.
Prečo sa pozeráme na priemerný osobný mzdový bod
Priemerný osobný mzdový bod reprezentuje, ako sa vaše kariérne zárobky porovnávali s priemernou mzdou v hospodárstve. Je to zásluhový parameter, no po úpravách podľa § 63 v sebe nesie aj solidaritnú zložku, aby systém neprodukoval extrémne rozdiely. Preto sa k hodnotám pod 1 niečo pripočítava a z časti nad 1,25 sa naopak započítava len podiel.
V spojení s dĺžkou poistenia a s aktuálnou dôchodkovou hodnotou potom dostanete finálnu sumu starobného dôchodku. Ak chcete mať predstavu, čo konkrétny priemerný osobný mzdový bod znamená v eurách, treba poznať ešte počet rokov dôchodkového poistenia a aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v roku vzniku nároku.
Tieto veličiny publikuje štát a Sociálna poisťovňa ich používa priamo v rozhodnutí o priznaní dávky. Samotný priemerný osobný mzdový bod je však vždy bezrozmerné číslo vyjadrujúce pomer vašich zárobkov k priemeru v ekonomike.