V posledných týždňoch sa vo verejnej diskusii čoraz častejšie diskutuje o tzv. shrinkflácii, ktorá znamená zmenšovanie spotrebiteľského balenia (najčastejšie) pri zachovaní svojej ceny. Najmä v prostredí zvýšenej inflácie je to jeden zo spôsobov, ako výrobcovia bojujú s týmto neželaným ekonomickým javom, môže však unikať spotrebiteľskému oku a vytvárať tak dojem relatívnej cenovej dostupnosti v porovnaní s rovnakými či podobnými výrobkami. Jedným zo spôsobov, ako môžu spotrebitelia zareagovať, je sledovanie jednotkových cien za kilogram či liter. Výsledkom vo firmách však môže byť aj tzv. hľadanie vnútorných úspor, keď sa producenti snažia zefektívniť svoje výrobky pri nižšom použití zdrojov.
Shrinkflácia znamená zmenšovanie veľkosti spotrebiteľského balenia, čo je jeden zo spôsobov, ako môžu výrobcovia bojovať so zvýšenou infláciou resp. rastom výrobných nákladov. Zmyslom tohto kroku je jemne znížiť objem či gramáž produktu, avšak pri zachovaní ceny. Ak ide len o malý pokles, spotrebitelia si toto nemusia všimnúť, čo následne vytvorí dojem, že v prostredí zdražovania je práve tento produkt relatívne lacnejší oproti konkurentom, ktorí k takémuto kroku nepristúpili. Nižšia cena potom môže priniesť dokonca aj vyšší dopyt, ktorý môže byť pokrývaný aj „chýbajúcou časťou“ produktov – napríklad, ak sa zníži objem tekutiny len o niekoľko mililitrov, na veľkých objemoch to už sú signifikantné objemy, ktoré môžu byť predávané ako samostatné produkty.
Výrobca má v prostredí zvýšenej inflácie možnosť pristúpiť aj ku kombinácii – jemne zmenšiť produkt a jemne zvýšiť cenu, čím produkt stále ťaží relatívnu cenovú výhodu, no spotrebiteľskému oku môže ujsť, že jeho gramáž či objem sa znížili.
Z tohto nám vyplýva, že ide najmä o produkty v potravinárstve či drogérií, kde majú výrobcovia možnosť flexibilnejšie meniť obsah balenia. Za určitých okolností sa to však v istej forme môže diať aj pri iných produktových kategóriách, keď výrobcovia začnú „vypúšťať“ niektoré súčiastky či komponenty, ktoré sú už menej efektívne či nahraditeľné niečím menším. Keďže vlastne ide o hľadanie vnútorných úspor vo výrobe, napokon to môže byť aj prospešné s ohľadom na efektívnosť využívania zdrojov.
Keďže často ide len o malú zmenu objemu či gramáže, spotrebiteľ si tieto zmeny nemusí vždy všimnúť. Jednou z možností, ktorá môže pomôcť pri rozhodovaní, je sústredenie sa na jednotkové ceny za liter či kilogram, ktoré predajcovia uvádzajú v cenovkách výrobkov.
Matej Horňák
analytik Slovenskej sporiteľne