Menej parkovacích miest pri nových projektoch prináša lacnejšie bývanie, jednoduchšiu výstavbu v rozvojových oblastiach miest a podporu vzniku projektov pre ľudí, ktorí po meste nechcú jazdiť autom. Tejto myšlienky sa chytilo vedenie Prahy v susednom Česku, ktoré ide výrazne znižovať takzvané parkovacie minimum. Táto normu určuje, koľko parkovacích miest musia developeri postaviť pri svojich nových projektoch. Upozornil na to portál HN.cz.
„Chceme umožniť, aby vznikali projekty pre ľudí, ktorí po Prahe nechcú jazdiť autom a prepravujú sa na bicykli, MHD alebo pešo. Zmena bude mať pozitívny dopad aj na projekty mestského bývania, ktoré sú často určené pre nízkopríjmové domácnosti a vyrastú pri metre,“ cituje portál člena mestskej rady pre bývanie Adama Zábranského. Praha má pri určovaní parkovacieho minima autonómiu ako jediné české mesto, zvyšné sa riadia vyhláškou.
V súčasnosti platí, že ku každému novému bytu musia developeri postaviť aj parkovacie miesto. Čím bližšie k centru mesta sa nový projekt realizuje, tým vyššie sú aj náklady parkovacie miesto. V konečnom dôsledku je tak aj cena za byt oveľa vyššia. Platí to aj pre kupujúceho, ktorý auto nemá. Podľa HN po novom nebudú musieť parkovanie zabezpečiť tí, ktorí stavajú byty v historickom centre Prahy alebo v relatívne zahustených štvrtiach.
Byty bez parkoviska brzdia normy
O podobnom koncepte na Slovensku zatiaľ počuť nebolo. Developeri to odôvodňujú napríklad aj stavebnými normami či nedostupnou verejnou dopravou v oblastiach, kde by mohli byty bez parkovania vyrásť. „Naše projekty sa snažíme tvoriť najmä udržateľne, do čoho patrí napríklad aj skvelá napojenosť na MHD či rozvinutá cykloinfraštruktúra. Kvôli normám však aj tak musíme postaviť nadmerné množstvo parkovacích miest, čo sa nutne premietne aj do cien bývania,“ hovorí pre Finsider vedúci marketingu z Corwinu Michal Hájek.
Hovorca developerskej firmy J&T Real Estate (JTRE) Daniel Suchý vysvetľuje, že pražské minimálne požiadavky na počet parkovacích miest majú po novom lepšie odrážať dostupnosť mestskej hromadnej dopravy v danej lokalite a regulovať počet áut. „V Prahe majú na rozdiel od Bratislavy metro a čerstvo zrekonštruované takmer všetky električkové trate od centra mesta. Vďaka rozsahu a kvalite verejnej dopravy ju mnohí ľudia uprednostňujú pred individuálnou dopravou vlastným autom,“ povedal D. Suchý.
V iných veľkých metropolách zase podľa neho normy napríklad hovoria o maximálnom počte parkovacích miest, ktoré je možné v projekte vybudovať. Mestá tak regulujú množstvo áut, ktoré sa dostanú do centra mesta a do jeho jednotlivých lokalít. „Na Slovensku norma o projektovaní miestnych komunikácií neumožňuje pri projektovaní novostavieb zohľadňovať dostupnosť MHD alebo cyklotrás. Počet parkovacích miest striktne závisí od výmery bytov a počtu izieb,“ vysvetľuje hovorca JTRE s tým, že v budúcnosti prídu obmedzenia množstva parkovacích miest v jednotlivých lokalitách.
Developeri sa ale zhodujú, že ak niečo funguje v zahraničných mestách, môže to fungovať aj na Slovensku. „Naše mestá a územné plánovanie bolo veľmi dlho extrémne zaťažené na pohyb áut a ignorovalo ostatné potreby ľudí. Jediné, čo však potrebujeme na otočenie tohto myslenia, je vôľa konať nie len na strane developerov, ale najmä na strane úradov. Zmena parkovacej normy je dobrý začiatok,“ hovorí M. Hájek s tým, že dôležité bude aj lepšie územné plánovanie, rozumné zahusťovanie miest a podpora projektov postavených na princípoch mesta.
Autá dávajú väčšinou pod zem
Keďže developeri nemôžu ovplyvniť počet parkovacích miest, ktoré im určuje nariadenie, snažia sa parkovacie miesta pri nových projektoch skrývať pod zem alebo sú napojené na alternatívne formy dopravy. „Naše projekty tvoríme v napojení na koľajovú dopravu, vytvárame šatne, sprchy, miestnosti pre cyklistov a bicykle, budujeme nové cyklotrasy a v neposlednej rade sa snažíme o tvorbu polyfunkčných štvrtí v intraviláne mesta,“ tvrdí M. Hájek. Vytvorenie parkovacích stojísk pod povrchom je pritom drahšie, čo platí najmä pre centrum mesta.
Slovenskou raritou je automatický parkovací systém v Proxenta Residence na Račianskom mýte v Bratislave. Ten zaparkuje auto namiesto vodiča. Podľa projektového manažéra Proxenty Martina Škodáčka je počet miest v porovnaní s konvenčným spôsobom parkovania niekoľkonásobne vyšší. „Pri štandardnom spôsobe parkovania by bolo možné v priestoroch podzemných podlaží Proxenta Residence umiestniť iba 38 automobilov. Vďaka automatickému parkovaciemu systému sa ich pri tej istej hĺbke stavby zmestí takmer štvornásobok,” povedal M. Škodáček pre magazín, ktorý patrí investičnej skupine developera.
Parkovacie priestory sú navyše pre ľudí neprístupné, čo by malo znížiť riziko poškodenia alebo krádeže. Ľudia s vozidlom prídu do odbavovacej kabíny. Automatický systém potom odstaví vozidlo na voľné parkovacie miesto v podzemí. Podobné zariadenia sú už niekoľko desaťročí bežnou súčasťou aj iných veľkomiest. Magazín dáva za príklad parkovací systém v komplexe Al Jahra Court v Kuvajte. Jeho kapacita je 2 314 parkovacích miest a za hodinu dokáže obslúžiť 425 áut.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: