Koncom minulého roka vyhlásili štátne Kúpele Sliač tender na renováciu liečebného domu Poľana. Je to prvý krok ku komplexnej renovácii celého kúpeľného areálu vrátane jeho budov.
Kedy bude revitalizácia zanedbaných kúpeľov kompletná, nie je jasné. Terajšie kroky k ich obnove naznačujú, že to bude dlhý a pravdepodobne aj drahý proces. Obnova bude náročná aj v tom, že práce budú prebiehať počas prevádzky kúpeľov a v troch etapách.
Kto vyhral tender a čo sa urobí
Najlepšiu ponuku na opravu kúpeľného domu Poľana, ktorý bol postavený už v roku 1889, podala firma Roko Gips so sídlom v Prievidzi. Na konci decembra s ňou štát podpísal zmluvu za 4,9 milióna eur, hoci pôvodne bola predpokladaná cena zákazky 5,2 milióna eur. V prievidzskej eseročke figuruje aj bývalý minister dopravy Pavol Lančarič, upozornili Hospodárske noviny.
Rekonštrukcia historickej budovy Poľana prinesie moderné a pohodlné ubytovanie pre kúpeľných hostí s kapacitou 81 lôžok a 11 prísteliek. Izby budú rozložené na dvoch poschodiach a v obytnom podkroví. Ak bude celý proces rekonštrukcie postupovať bez problémov, prví kúpeľní hostia by mohli zrekonštruovaný dom navštíviť v roku 2027.
Okrem Poľany v kúpeľoch Sliač v súčasnosti funguje len jeden kúpeľný hotel Palace s 350 lôžkami. Obnoviť by sa však mali aj ďalšie liečebné domy Bratislava, Detva, Amália, Slovensko a kúpeľné domy 1 a 2. Zároveň sa počíta aj s výstavbou nových budov.
Po plánovanej celkovej obnove by sa kapacita liečebného areálu mala rozšíriť na približne 1 100 až 1 200 miest. Revitalizovať by sa mal aj zelený areál kúpeľov s parkom.
Ako prebieha rekonštrukcia
Doterajšie prípravné práce na začatie rekonštrukcie prebiehajú pomerne pomaly. Architektonická súťaž na revitalizáciu kúpeľného areálu v Sliači prebehla už pred štyrmi rokmi a v roku 2022 ju vyhralo štúdio Between. Potom prišlo k výmene vlády a dlhšie bolo okolo opravy kúpeľov ticho.
Až na jar tohto roka štátne firmy MH Invest a MH Manažment podpísali memorandum o spolupráci s akciovou spoločnosťou Kúpele Sliač. V máji minulého roka sa takto začala prípravná fáza rekonštrukcie, ktorá sa týkala archeologického výskumu. Popri tom prebehlo aj stavebné povolenie pre rekonštrukciu Poľany. V lete ministerstvo hospodárstva uviedlo, že s dokončením obnovy ráta do roku 2028.
To je zrejme už nereálne, keďže obnovovať sa pôvodne malo začať už v lete 2024. Pre nedostatok peňazí a získavanie stavebného povolenia sa začiatok oddialil.
Riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch pre Finsider hovorí, že v priebehu tohto roka sa určite bude rekonštruovať liečebný dom Poľana a vybavovať ďalšie stavebné povolenia. Čo sa týka termínov dokončenia, je opatrný. „Neradi spôsobujeme informačný chaos poskytnutím polovičatých informácií,” vraví.
Rozpracované sú podľa neho všetky plány pre celé Kúpele Sliač. Najaktívnejšie sa pracuje na príprave obnovy Poľany, kúpeľného hotela Palace a centrálnej zóny kúpeľov.
Peniaze na opravu sa hľadajú
Okrem zdĺhavých procesov vybavovania stavebných povolení sa kúpele v Sliači musia popasovať aj so zháňaním zdrojov na nákladnú opravu. Keď pred štyrmi rokmi ministerstvo hospodárstva pripravilo plán obnovy kúpeľov, investícia sa vyšplhala na 200 miliónov eur, z toho prvá etapa mala zhltnúť asi 60 miliónov. Projekt mal byť financovaný kombináciou vlastných zdrojov spoločnosti MH Manažment a bankového úveru.
Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chcel do kúpeľov naliať 30 miliónov eur cez štátnu akciovku MH Manažment. Využiť na rekonštrukciu plánoval aj eurofondy. Pre zmenu vlády sa nič z toho neudialo.
Kúpele Sliač navyše nie sú v dobrej finančnej kondícii. Stratové boli posledných šesť rokov, hoci v roku 2024 stratu výrazne znížili. Tržby im naopak kontinuálne rastú a predvlani presiahli šesť miliónov eur.
„Nie je možné ekonomicky prosperovať pri súčasnej kapacite 350 lôžok a majetok kúpeľov je k tomu neúmerne veľký,“ vysvetľoval vlani M. Beňuch pre portál Yimba.sk.
Napriek stratám sa vedenie kúpeľov snaží udržať prevádzku v budovách s rozsiahlym investičným dlhom. „Ide o množstvo opráv a čiastočných zlepšení pre komfort a bezpečnosť pacientov a zároveň práce na projektoch či inžinieringu,” vraví M. Beňuch.
Do tohto procesu však vstupuje aj konsolidácia verejných financií. Keďže kúpele Sliač sú štátne, zasiahla aj ich, čo priznáva aj riaditeľ.
„Konsolidácia verejných financií zasahuje každú oblasť a obyvateľov krajiny teda aj nás nevynímajúc. Musíme preto dôkladne zvažovať plánovanie prevádzkových nákladov, ale aj citlivo reagovať na kúpyschopnosť obyvateľstva,” vysvetľuje M. Beňuch.
Minulosť s privatizérmi
V minulosti kúpele Sliač nemali šťastie na majiteľov. Po nevydarenej privatizácii spoločnosťou Corvas, ktorej majiteľom bol exminister zdravotníctva za HZDS Viliam Soboňa, sa táto firma o vlastníctvo kúpeľov dlhé roky súdila s Fondom národného majetku. Investície do nich preto viazli. V roku 2008 sa v predstavenstve kúpeľov objavili aj ľudia blízki podnikateľovi Karolovi Konárikovi a strane SNS.
Napokon v roku 2010 kúpele prevzal štát, lebo im hrozil krach a rozpredaj majetku. Časť pôvodných akcionárov napadla postup štátu na súdoch. Právna neistota brzdila veľké investície a rozvoj ďalšie roky. Štát momentálne len udržiava areál a budovy kúpeľov v základnej prevádzke, čím iba spomaľuje ich úpadok.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
