Americké akcie sa podľa dostali nad hornú hranicu svojho dlhodobého trendu. Vo svojej analýze to tvrdí portál Real Investment Advice. Podobne sa správajú aj firemné zisky, ktoré prekročili trend trvajúci viac než 90 rokov. Investičný stratég Lance Roberts upozorňuje, že rozhodujúce bude, či podniky dokážu mimoriadnu ziskovosť udržať. Samotný rast cien ešte neznamená, že sa blíži prepad.
Roberts, hlavný investičný stratég spoločnosti RIA Advisors s viac než 30-ročnými skúsenosťami, pripúšťa aj silné argumenty v prospech ďalšieho rastu. Upravené zisky spoločností indexu S&P 500 v druhom štvrťroku medziročne približne o 31 percent. Očakávania pred výsledkovou sezónou pritom počítali s 23 percentami.
Významným motorom je umelá inteligencia, no zlepšenie sa neobmedzuje iba na jej hlavných dodávateľov. Po vynechaní energetiky a firiem spojených s budovaním jej infraštruktúry dosiahol rast ziskov ostatných podnikov približne 14 percent.
Roberts zároveň uvádza, že index sa obchoduje približne za 25,6-násobok ziskov za posledných dvanásť mesiacov. Rizikom je podľa neho situácia, keď investori považujú mimoriadne vysoké zisky za trvalý stav. Ak by klesli, dnešné ceny by sa obhajovali ťažšie.
Vysoký zisk môže zakryť drahú akciu
Vzťah medzi cenou akcie a hospodárením firmy pomáha vysvetliť pomer ceny k zisku. Ukazuje, koľko investor platí za jednotku ročného zisku pripadajúceho na akciu. Ako vysvetľuje investičná spoločnosť Fidelity, vyššia hodnota môže znamenať očakávanie rýchleho rastu, ale aj príliš vysoké ocenenie. Samotné číslo preto nestačí na rozhodnutie, či je akcia lacná alebo drahá.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi už dosiahnutým ziskom a odhadom budúceho hospodárenia. Prvý vychádza z minulosti, druhý z očakávaní, ktoré sa nemusia naplniť. Porovnanie navyše ovplyvňuje odvetvie. Technologická spoločnosť s vysokým očakávaným rastom môže mať iné ocenenie než podnik pôsobiaci na pomaly rastúcom trhu.
Mechanizmus sa dá ukázať na zjednodušenom modelovom príklade. Ak akcia stojí 100 eur a ročný zisk na akciu dosahuje päť eur, investor platí za jednu akciu 20-násobok zisku. Ak zisk klesne na štyri eurá a cena zostane rovnaká, násobok stúpne na 25. Ak by trh aj naďalej akceptoval iba 20-násobok, cena akcie by matematicky zodpovedala 80 eurám.
Takýto výpočet nepredpovedá správanie konkrétnej akcie. Ukazuje však, prečo môže byť sledovanie samotnej ceny zavádzajúce. Ocenenie sa môže výrazne zmeniť aj bez toho, aby sa kurz na burze pohol. Stačí, že firma začne zarábať menej.
Investície sa do nákladov premietajú postupne
Pri umelej inteligencii treba odlišovať peniaze vynaložené na výstavbu infraštruktúry od nákladov zachytených v hospodárskom výsledku. Rozsah výdavkov ilustruje výročná správa Microsoftu za finančný rok 2025. Firma v nej vykázala peňažné výdavky na obstaranie hmotného majetku približne 64,6 miliardy dolárov. O rok skôr dosiahli približne 44,5 miliardy dolárov. Nejde pritom výlučne o investície do umelej inteligencie.
Microsoft uvádza, že majetok odpisuje počas odhadovanej životnosti. Pri počítačovom vybavení ide spravidla o dva až šesť rokov. Výdavok na zariadenie sa preto nemusí celý prejaviť v nákladoch v roku jeho obstarania. Do výsledkov vstupuje postupne prostredníctvom odpisov.
Odpisy hmotného majetku Microsoftu dosiahli vo finančnom roku 2025 sumu 22 miliárd dolárov. V predchádzajúcom roku predstavovali 15,2 miliardy dolárov. Údaje tak ukazujú, že rastúce investície sprevádza aj rast nákladov na používanie vybudovaného majetku.
Z účtovného mechanizmu vyplýva podstatná otázka pre hodnotenie technologických spoločností. Dokážu nové kapacity priniesť dostatočné dodatočné výnosy, aby pokryli odpisy aj prevádzku a zároveň zvýšili zisk? Samotná výška investícií odpoveď neposkytuje. Veľký rozpočet dokazuje rozsah výstavby, no jej ekonomický prínos sa ukáže až pri využívaní zariadení zákazníkmi.
Riziko mení aj rast úspešných akcií
Pre investora je popri výsledkoch firiem dôležité aj zloženie jeho majetku. Rozdelenie peňazí medzi rôzne aktíva má vychádzať z investičného horizontu a ochoty znášať straty. Rast jednej časti portfólia môže pôvodné rozdelenie výrazne zmeniť.
Obnovenie pôvodných podielov sa označuje ako rebalansovanie. Možno ho dosiahnuť predajom časti príliš zastúpených investícií alebo nasmerovaním nových vkladov do ostatných častí portfólia. Investor pritom musí zohľadniť prípadné poplatky a daňové dôsledky.
Rozloženie investícií má význam aj vnútri akciovej zložky. Fond zameraný na jediné odvetvie nemusí poskytovať dostatočne široké rozloženie rizika, hoci vlastní viacero spoločností. Podobné firmy totiž môžu reagovať na rovnaký problém súčasne.
Vlastníctvo viacerých technologických titulov tak ešte automaticky neznamená nezávislé zdroje výnosov. Pri posudzovaní investície nestačí spočítať názvy spoločností. Podstatné je aj to, odkiaľ prichádzajú ich zákazníci a príjmy a či ich hospodárenie nezávisí od rovnakých očakávaní.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:



