Parlament schválil nový Občiansky zákonník. Slovensko tak po viac ako 60 rokoch dostáva nový základný kódex súkromného práva. Ten terajší pochádza ešte z roku 1964. Nový kódex prináša aj inštitúty, ktoré v doterajšej úprave chýbali, napríklad dedičskú zmluvu, odkaz, príkaz, správcu dedičstva, vykonávateľa závetu či doložku podstatnej zmeny okolností. Rozširuje sa tiež okruh zákonných dedičov.
Slovákov čakajú najväčšie zmeny v dedičskom práve za posledné desaťročia. Nový Občiansky zákonník prinesie úplné novinky, ktoré vám dajú voľnejšiu ruku pri tom, komu po smrti zanecháte majetok. Radikálne sa znížia nároky plnoletých aj maloletých detí a zavedie sa úplne nová dedičská zmluva.
„Rekodifikácia Občianskeho zákonníka prináša úplne nový inštitút dedičskej zmluvy. Ide o dohodu medzi poručiteľom a budúcim dedičom, v ktorej si určia, čo ktorý z dedičov nadobudne. Zmluva bude mať prednosť pred závetom aj dedením zo zákona,“ vysvetlila notárka Zuzana Korvínová.
Významnou zmenou prejde aj postavenie detí ako neopomenuteľných dedičov. Kým podľa súčasnej právnej úpravy majú plnoleté deti nárok najmenej na polovicu svojho zákonného dedičského podielu a maloleté na celý podiel, pripravovaná legislatíva tieto podiely výrazne znižuje.
Deti dostanú menej
Po novom budú mať plnoleté deti nárok už len na desať percent zákonného dedičského podielu a maloleté na dvadsať percent. Podľa odborníkov tak novela dáva vlastníkom väčšiu slobodu pri rozhodovaní o tom, komu svoj majetok odkážu. Nárok neopomenuteľných dedičov však úplne nezanikne, naďalej si ho budú môcť uplatniť v dedičskom konaní.
Novela zároveň zavádza inštitút odkazu. Umožní odkázať konkrétnu vec osobe, ktorá nebude dedičom. „Môže ísť napríklad o porcelán, obraz alebo inú pamiatku. Odkazovník sa nestane dedičom, ale dedičia budú mať povinnosť po skončení dedičského konania túto vec vydať,“ priblížila Z. Korvínová.
Hoci nové pravidlá začnú platiť až od júla budúceho roka, vlastníci nehnuteľností už dnes riešia otázku, či majetok darovať ešte počas života alebo ho ponechať na dedenie. Podľa notárky je hlavnou výhodou darovania možnosť usporiadať majetkové vzťahy ešte za života. Zároveň však darca prichádza o vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
„Ak sa vlastník rozhodne darovať nehnuteľnosť ešte počas života, odporúčam zriadiť vecné bremeno doživotného bývania alebo užívania. Zachová si tak istotu, že bude môcť nehnuteľnosť naďalej využívať,“ radí Z. Korvínová. Pri závete si vlastník ponecháva plnú kontrolu nad majetkom až do smrti a svoju poslednú vôľu môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.
Predaj zdedenej nehnuteľnosti
Odborníci upozorňujú aj na daňové dôsledky následného predaja zdedenej nehnuteľnosti. Pri dedení v priamom rade, teda po rodičoch, starých rodičoch alebo medzi manželmi, sa do päťročnej lehoty potrebnej na oslobodenie od dane započítava aj obdobie, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ.
Pri dedení v nepriamom rade, napríklad po súrodencovi alebo tete, začína päťročná lehota plynúť až odo dňa nadobudnutia dedičstva.
Podľa Karin Zápalovej, odborníčky v oblasti realít a majiteľky realitnej kancelárie Karin & Partners, vznikajú najväčšie problémy najmä v rodinách, ktoré o majetku vopred nekomunikujú.
Spomína prípad šiestich súrodencov, ktorí po smrti rodičov predávali zdedenú nehnuteľnosť. Traja z nich spolu vôbec nekomunikovali a dohodnúť sa nedokázali ani na rozdelení kúpnej ceny. „Pri predaji nehnuteľnosti som sa stala skôr mediátorkou. Kúpnu cenu sme museli rozpisovať doslova na centy, pretože inak by zmluvu nepodpísali,“ uviedla K. Zápalová. Podľa nej možno podobným situáciám vo veľkej miere predísť, ak rodičia o svojich zámeroch hovoria s rodinou ešte za života.
Obe odborníčky odporúčajú riešiť majetkové vzťahy včas a závet či po novom aj dedičskú zmluvu spisovať vo forme notárskej zápisnice. Tá minimalizuje riziko budúcich sporov aj situácií, keď sa po smrti poručiteľa rukou písaný závet nenájde.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
