Deti rozumejú zásluhovosti a vedia si odložiť odmenu skôr, než nastúpia do školy. Odborník na rodinné financie Matej Kovařík zo spoločnosti Partners odporúča začať s finančnou výchovou v predškolskom veku cez hodnoty a od siedmich rokov už hovoriť o cenách a hodnote peňazí. „Vo veku dvoch-troch rokov sa môžeme s deťmi rozprávať o základných hodnotách, ako je úcta, rešpekt alebo trpezlivosť. Keď už začnú počítať a rozumieť číslam – okolo siedmich rokov –, je čas začať hovoriť o cenách a hodnote peňazí,“ uvádza M. Kovařík.
Za účinný nástroj považuje vreckové, ktoré má slúžiť na túžobné výdavky, nie na základné potreby zabezpečované rodičmi. „Je dôležité rozobrať s dieťaťom, na čo peniaze minulo, či všetko, alebo si časť odložilo. Vďaka tomu sa učí plánovať a premýšľať o svojich prioritách,“ vraví. Odborník zároveň neodporúča podmieňovať vreckové známkami či upratovaním, aby sa z peňazí nestal nástroj manipulácie.
Kľúčová je prax a hra. Rodičia môžu využiť bežné situácie: „obchod“ doma, spoločenské hry typu Monopoly či Dostihy a stávky, spoločné nákupy s porovnávaním cien alebo pravidlo 50 na 50 pri peniazoch od príbuzných – dieťa môže polovicu peňazí minúť a polovicu si odloží. „Keď sa s deťmi hráme, učia sa prirodzene. Nemajú pocit, že ich poučujeme, a pritom získavajú skúsenosti, ktoré im zostanú na celý život,“ hovorí M. Kovařík.
S dospievaním prichádza téma prvej karty a účtu. „Platba kartou bolí menej ako hotovosťou, preto je dôležité nastaviť limity a pravidlá. Rodičia by mali deťom najprv ukázať rozdiel medzi fyzickými peniazmi a plastovou kartou,“ upozorňuje odborník.
Medzi časté chyby rodičov patria mlčanie o peniazoch, nedôslednosť v dohodnutých pravidlách a príliš skoré prenášanie zodpovednosti. „Nie je správne povedať: tu máš vreckové a rob si s ním, čo chceš. Bez vedenia rodičov sa deti ľahko naučia zlé vzorce správania,“ dodáva M. Kovařík.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
