Pripravovaná novela zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) má upratať chaos okolo nepoistených áut a donútiť motoristov, aby svoje autá poistili. Hoci sa hovorí, že bez poistky jazdí viac ako 300-tisíc vozidiel, bývalý výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete v rozhovore pre Finsider tvrdí, že v skutočnosti ich je oveľa menej. „Počet nepoistených vozidiel sme kvalifikovaným spôsobom odhadli na 150-tisíc. Z tohto počtu iba 60-tisíc vozidiel bolo takých, ktoré sa nepoisťovali dlhšiu dobu a na cestách skutočne spôsobovali nehody,“ vraví.
Pomôže podľa odborníka na poistenie novela zákona v boji s neplatičmi PZP? „Návrh zákona má riešiť iba osud nepoistených vozidiel, ktoré podliehajú evidencii u ministerstva vnútra. Počet vozidiel, ktoré povinnej evidencii nepodliehajú, ale zo zákona poistené musia byť, odhadujeme asi na 5 %. Tie zrejme zostanú naďalej v šedej zóne a môžu byť postihované iba pri náhodnej kontrole,“ hovorí I. Fekete.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo to vyzerá, že je nepoistených vozidiel výrazne viac, ako ich je v skutočnosti
- Ako funguje ukladanie pokút
- Prečo policajti neodoberajú nepoisteným autám značky
- V čom je Slovensko z hľadiska PZP unikátne
- Či budú vďaka zmene zákona lacnejšie poistky
Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) viackrát upozorňovala na to, že na Slovensku je až 9 % z evidovaných vozidiel nepoistených. Z 3,7 milióna vozidiel by ich tak bez poistky malo byť viac ako 300-tisíc. Je ich naozaj toľko?
V médiách sa v súvislosti s nepoistenými vozidlami odhaduje ich počet na 300-tisíc, ale pokiaľ si spomínam, pred rokom sa hovorilo až o 400-tisíc nepoistených vozidlách. Ja by som bol vo vzťahu k týmto číslam veľmi opatrný, lebo v skutočnosti ide, ako hovoria štatisti, o presný súčet nepresných čísel. Ide o veľmi hrubý odhad, ktorý nepočíta s veľkou chybovosťou dát.
Dá sa odhadnúť, koľko vozidiel bez poistky jazdí v skutočnosti po cestách?
V čase, keď som ešte pôsobil v SKP, zaisťovatelia, ktorí „poisťovali“ garančný fond SKP, od nás požadovali, aby sme čo najpresnejšie odhadli počet nepoistených motorových vozidiel. Od tohto počtu totiž závisí rizikový profil poistného garančného fondu – čím je väčší počet nepoistených vozidiel, tým je väčší objem plnení z garančného fondu. Z tohto fondu sa hradia najmä škody spôsobené nepoistenými vozidlami. Od rizikového profilu garančného fondu závisí aj ročná výška zaisteného, ktorú je SKP povinná platiť zaisťovateľom. Počet nepoistených vozidiel sme kvalifikovaným spôsobom odhadli na 150-tisíc. Z tohto počtu iba 60-tisíc vozidiel bolo takých, ktoré sa nepoisťovali dlhšiu dobu a na cestách skutočne spôsobovali nehody.
Prečo to vyzerá, že je bez poistky tak veľa vozidiel, keď ich je v skutočnosti výrazne menej?
Ako som uviedol, 300-tisíc vozidiel sa iba javí, že sú nepoistené. V skutočnosti je ich počet ďaleko menší a bolo by veľmi nespravodlivé ukladať pokutu niekomu, kto už dávno nie je vlastníkom vozidla. Vozidlo sa napríklad už dávno predalo, zanikla obchodná spoločnosť alebo živnosť. Ďalšou možnosťou je, že vozidlo zaniklo bez toho, aby o tom jeho majiteľ vedel, alebo prešlo na dedičov, ktorí vozidlo už nepoistili. Veľkú množinu predstavujú prípady, keď je vozidlo nepoistené iba krátku dobu, pretože majiteľ napríklad zabudol zaplatiť poistné, alebo vypovedal poistnú zmluvu a vzápätí neuzavrel novú zmluvu. K vykazovaniu nepoistených vozidiel za posledných 20 rokov prispeli aj časté zmeny pri prihlasovaní vozidiel do evidencie, zmeny EČV a podobne. V nedávnej minulosti boli známe prípady, keď sa vozidlá vo veľkom prepisovali na tzv. biele kone, aby ich majitelia nemuseli ekologicky likvidovať. Dnes to síce už nie je možné, ale nevieme, ako sa tieto prípady vyriešili.
O koľko peňazí prichádzajú poisťovne vďaka nepoisteným vozidlám?
Priemerné PZP stojí okolo 140 eur na vozidlo, ak si to vynásobíme počtom dlhodobo nepoistených áut, vyjde nám niekoľko miliónov eur ročne. Ťažšie sa ráta výpadok pri vozidlách, ktoré sú len krátko bez poistky.
Od čoho sa odvíja výška pokuty?
Závisí od typu vozidla a dĺžky nepoisteného obdobia. Pokuta sa odvíja od priemerného poistného pre dané vozidlo, pripočíta sa pomerná časť za dobu nepoistenia a marža sankčného orgánu zhruba 10 až 20 %. Rozpätie je od desiatok eur pri jednostopových vozidlách až po desiatky tisíc eur pri rizikovejších kategóriách. Nie sú to astronomické sumy, skôr motivačné.
Kto riadi ukladanie pokút okresnými úradmi?
To je zaujímavá otázka, ktorú sme si v minulosti často kládli. Ministerstvo vnútra nás pri tejto otázke odkazovalo na ministerstvo financií a tam nás zase odkázali na vnútro. Preto sa často stávalo, že na poradách okresných úradov k téme sankčného systému bol prizývaný pracovník SKP, ktorý mal uvedenú agendu na starosti. Pravidelne sme okresné úrady informovali o priemernej výške poistného pre jednotlivé kategórie vozidiel, lebo podľa zákona treba na túto skutočnosť pri ukladaní pokút prihliadať. Okrem toho sme bežné problémy riešili na základe telefonického dopytu okresných úradov.
Je správne, aby informáciu okresným úradom naďalej zasiela SKP?
Takú povinnosť nemá žiadna obdobná organizácia v iných členských štátoch EÚ. Podľa mňa by bolo logické, aby túto informáciu poskytovalo okresným úradom v rámci tohto istého rezortu priamo ministerstvo vnútra, ktoré disponuje údajmi o evidovaných a poistených vozidlách. Takáto komunikácia by bola bezpečnejšia aj z hľadiska ochrany osobných údajov. Toto riešenie by bolo spravodlivejšie aj z toho dôvodu, že poisťovací sektor posiela na účet ministerstva vnútra vo forme špeciálneho odvodu z PZP ročne 30 miliónov eur.
Chýbajú informácie v reálnom čase
Ministerstvo vnútra pripravuje novelu zákona, ktorá by mala urobiť poriadok s nepoistenými vozidlami. Zatiaľ zverejnilo len predbežnú informáciu. Ako hodnotíte kroky, ktoré chce ministerstvo podniknúť?
V každom prípade ide o užitočný počin. Sme však iba v štádiu prípravy zákona. Nevieme jeho definitívnu podobu. Rozhodujúci bude názor ministerstva financií, ktoré má zákon o povinnom zmluvnom poistení v gescii a v minulosti nesúhlasilo s tým, aby sa sankčný systém vo vzťahu k nepoisteným vozidlám akokoľvek zmenil alebo aby sankčný systém prevádzkovala priamo SKP. Treba však upozorniť na to, že návrh zákona má riešiť iba osud nepoistených vozidiel, ktoré podliehajú evidencii u ministerstva vnútra. Počet vozidiel, ktoré povinnej evidencii nepodliehajú, ale zo zákona poistené musia byť, odhadujeme asi na 5 %. Tie zrejme zostanú naďalej v šedej zóne a môžu byť postihované iba pri náhodnej kontrole.
Z pripravovaného zákona priamo nevyplýva, či dôjde k reálnemu prepojeniu informačných systémov medzi centrálnou evidenciou motorových vozidiel, registrom SKP, okresnými úradmi, prípadne firmami, ktoré vykonávajú technickú kontrolu vozidiel (STK).
Existujúci sankčný systém vychádza z dvoch samostatných registrov, ktoré prakticky disponujú rovnakými údajmi o motorových vozidlách, ich majiteľoch a poistných zmluvách. Centrálnu evidenciu vozidiel má vo svojej gescii ministerstvo vnútra a register poistných zmlúv spravuje SKP. Tieto informácie si ministerstvo a SKP v dohodnutej periodicite vzájomne vymieňajú. Toto riešenie je však v EÚ ojedinelé. Takmer vo všetkých členských štátoch slúži na zisťovanie nepoistených vozidiel jeden verejný register, ktorý priamo komunikuje s príslušným evidenčným orgánom, príslušnými orgánmi polície a poisťovňami.
Pomohlo by prepojenie týchto dvoch systémov?
Účinnosti sankčného systému by v každom prípade pomohlo prepojenie informačného systému ministerstva vnútra s informačným systémom SKP v rozsahu údajov, ktoré sa týkajú sankcionovania nepoistených vozidiel. Je tomu tak preto, že SKP generuje množinu nepoistených vozidiel porovnaním databázy evidovaných vozidiel s databázou poistných zmlúv. Ak systém nespáruje s evidovaným vozidlom poistnú zmluvu, potom sa takého vozidlo navonok javí ako nepoistené, a táto informácia je následne postúpená okresným úradom.
Prečo je problém, že máme dva samostatné registre?
Samotný problém s efektívnosťou sankčného systému spočíva nie tak v samotnej existencii dvoch paralelných registrov, ktoré si navzájom zdieľajú vybrané informácie, ale v tom, že tieto registre si navzájom nevymieňajú potrebné informácie na on-line báze a ani samotné nedisponujú informáciami v reálnom čase. SKP nemá informáciu o novo registrovanom vozidle od momentu jeho registrácie a centrálna evidencia vozidiel nemá informáciu o uzavretí poistnej zmluvy od jej uzavretia. Paradoxne túto informáciu nemá ani SKP, lebo podľa poslednej novely zákona PZP z minulého roka je poisťovňa povinná zaslať SKP údaje o poistnej zmluve bez zbytočného odkladu po tom, čo sama získala túto informáciu. Napríklad v Česku platí, že Česká kancelária poisťovateľov musí dostať túto informáciu bezprostredne v momente uzavretia poistnej zmluvy.
Pri dedičstve nemajú noví vlastníci povinnosť poistiť vozidlo
Pomohlo by, ak by policajti odoberali nepoisteným vozidlám značky?
Keď sme sa o to zaujímali, dostali sme odpoveď, že policajt už dnes môže odňať značky, ak vozidlo nespĺňa podmienky prevádzky. Medzi tieto podmienky patrí aj PZP. Politicky je to však citlivé — v parlamente by to zrejme neprešlo, argumentujú sociálnymi dopadmi. Hoci mne by sa prísny režim páčil, realita je, že to neprináša voličov, takže s tým radšej nerátajme, aj keď právny základ pre to existuje.
Rieši predložený zámer príčinu vzniku nepoistených vozidiel?
Navrhovaný systém spájať STK s kontrolou poistenia môže byť motiváciou pre tých, ktorí z nejakého dôvodu zabudli vozidlo poistiť. Súčasná výška pokút v rozsahu 50 až 50 000 eur je dostatočne odstrašujúca k tomu, aby každého majiteľa motivovala k uzavretiu poistnej zmluvy. K tomu je však potrebné povedať, že Slováci sa k PZP zásadne nesprávajú odlišným spôsobom ako obyvatelia iných susedných štátov. Prípadov, keď sa niekto úmyselne nepoistí, nie je veľa.
Kto môže za súčasný stav?
Príčinu súčasného stavu treba hľadať najmä v neporiadku, ktorý súvisí so spôsobom evidencie motorových vozidiel, častým prepoisťovaním, spôsobom uzavierania poistných zmlúv a v neposlednej rade s viacerými chybami legislatívy. Systémovým problémom, ktorý generoval nepoistené vozidlá, bol pred rokom 2023 dvojfázový režim evidencie vozidiel a nízka motivácia kontrolovať poistenosť. Nepoistené vozidlá mohli okresným úradom nahlasovať v minulosti aj policajti; na návrh rezortu vnútra však bolo také ustanovenie zo zákona vypustené.
Neprispieva k tomuto stavu aj legislatíva?
Pokiaľ ide o legislatívu, nepoistené vozidlá umelo často vznikajú aj v dôsledku toho, že SR je jediným štátom EÚ, kde uzavretie poistnej zmluvy vo vzťahu k evidovaným vozidlám nie je viazané na vlastníctvo k vozidlu, ale s osobou, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla ako jeho držiteľ. To môže byť zásadný problém vo vzťahu k vozidlám, ktoré sa používajú na základe dlhodobého nájomného vzťahu. V prípade predaja vozidla vznikne novému vlastníkovi vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu až vtedy, ak sa naňho bude vozidlo prepisovať na dopravnom inšpektoráte. Ešte vypuklejší je tento problém v prípade smrti držiteľa vozidla ako osoby, ktorá poistnú zmluvu uzavrela; v prípade jeho smrti neprechádza toto poistenie na dedičov držiteľa a tí nemajú povinnosť vozidlo poistiť. Náš právny poriadok napríklad neumožňuje prerušiť poistnú zmluvu, ak sa vlastník rozhodne vozidlo dlhšiu dobu nepoužívať. Takých problémov súvisiacich s chybami v legislatíve je ešte viac.
Kto by podľa vás mal vyberať pokuty za nepoistené vozidlá?
SR je snáď jediným štátom EÚ, v ktorom pokuty za nepoistené vozidlá vyberá orgán štátnej správy a kde príjem z pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Vo všetkých členských štátoch, v ktorých bol taký sankčný systém zavedený, pokuty vyberá poistný garančný fond, ktorý spravujú poisťovne. Také riešenie je logické, lebo peniaze sa majú vrátiť tam, kde podľa riadneho priebehu vecí mali prísť.
Vysoké zdražovanie je témou pre Protimonopolný úrad
SKP nahlasuje nepoistené vozidlá okresným úradom, ktoré by ich mali pokutovať. Ako prebieha komunikácia s okresnými úradmi?
SKP je zo zákona povinná bez zbytočného odkladu oznamovať okresným úradom každý prípad neuzavretia PZP na konkrétne motorového vozidlo. SKP získava takúto informáciu zo svojho registra porovnaním údajov z registra evidovaných vozidiel a registra poistných zmlúv. Tieto informácie sú následne priraďované okresným úradom príslušným podľa miesta bydliska povinnej osoby a zasielané SKP vo forme dávok v periodicite, ktorá nie je zákonom predpísaná
SKP tvrdí, že počas šiestich rokov nahlásila okresným úradom vyše 1,8 milióna prípadov neuzavretia PZP. Úrady udelili iba 32 640 pokút v úhrnnej výške viac ako 3,8 milióna eur, pričom reálne sa podarilo vymôcť necelých 44 % tejto sumy.
K tomu je potrebné uviesť, že SKP zasiela okresný úradom údaje k nepoisteným vozidlám nepravidelne, vždy v objeme, v akom sú nepoistené vozidlá vygenerované informačným systémom SKP. Okrem novo objavených nepoistených vozidiel SKP zasiela okresným úradom aj také údaje, ktoré už boli zaslané v predchádzajúcich dávkach, ak informačný systém opätovne nespojil evidované vozidlo s konkrétnou poistnou zmluvou. Okresným úradom sú dokonca zasielané údaje aj k takým vozidlám, kde už predtým bola držiteľom uložená pokuta. Je tomu tak preto, že okresné úrady nezasielajú SKP spätnú informáciu o tom, ako naložili s jej podaniami. Právna úprava im síce takú povinnosť v minulosti ukladala, ale z podnetu ministerstva vnútra bolo príslušné ustanovenie zo zákona vypustené. Okresné úrady navyše nemajú informáciu ani o tom, či držiteľovi nepoisteného vozidla pokutu uložila polícia. Opätovné uloženie pokuty v takých prípadoch je porušením zákona.
Podľa najnovších údajov poistky medziročne zdraželi o štvrtinu. Ak by sa podarilo vyriešiť problém s nepoistenými vozidlami, bude to znamenať, že poctiví motoristi, ktorí aj doteraz platili poistku, budú mať lacnejšie PZP?
Nemyslím si, že poistné pôjde dole, skôr bude rásť pomalšie. Nedávny nárast okolo 25 % bol výnimočný. Inflácia, ceny opráv či osobitné odvody síce stúpli, ale nie až tak dramaticky. Poistné by malo reflektovať výsledky jednotlivých poisťovní a nemali byť zvyšovať ceny všetci naraz. To už je skôr téma pre Protimonopolný úrad.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
