Takmer všetci mladí na Slovensku chcú žiť vo vlastnom byte alebo dome, no cesta k nemu je ťažká. Vlastné bývanie neplánuje iba 3,8 percenta ľudí vo veku od 16 do 29 rokov, pričom vlastnú nehnuteľnosť má už 16,2 percenta z nich. Za jednoduchú úlohu však kúpu považuje len 1,3 percenta opýtaných. Vyplýva to z prieskumu pre investičnú platformu Portu, ktorý realizovala agentúra Ipsos na vzorke 315 mladých na Slovensku a 512 v Česku.
„Podľa dát Eurostatu až 93,1 % Slovákov býva vo vlastnom, čo je druhý najvyšší podiel v Európskej únii hneď za Rumunskom s 94,3 %. Pre porovnanie, vlastné bývanie má 74,7 % Čechov. Na opačnom konci tabuľky sú Rakúsko s 54,5 % a Nemecko s 47,2 %,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.
Nízka dostupnosť bývania sa premieta aj do dlhšieho bývania u rodičov. Vo veku 16 až 19 rokov je doma 97,6 percenta Slovákov, v skupine 25 až 34 rokov býva s rodičmi ešte 57,5 percenta mladých, kým v Česku je to 22,8 percenta a priemer Európskej únie v tejto vekovej skupine dosahuje 29,7 percenta. „Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie, horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti,“ tvrdí M. Malina.
Problémom sú aj vysoké ceny nehnuteľností. Podľa analýzy Deloitte patrí Praha a Bratislava medzi najdrahšie mestá v regióne: na kúpu štandardného bývania treba v Prahe približne 15 hrubých ročných platov a v Bratislave 12,3. Po prepočte na čisté mzdy ide v Bratislave o 15,8 roka. Priemerný dvojizbový byt v hlavnom meste stojí okolo 200-tisíc eur, čo si pri hypotéke vyžaduje vlastné zdroje približne 40-tisíc eur. Pri sporení desať rokov to znamená mesačne odložiť 333,33 eura.
Odborníci zároveň varujú pred neprimeraným rizikom pri zhodnocovaní úspor. „Index investičnej gramotnosti nám prezrádza, že vedomosti Slovákov o investovaní sú pomerne slabé. Navyše ľudia, ktorí sami seba považujú za skúsených investorov, majú často horšie výsledky než tí, ktorých sebavedomie je nízke,“ upozorňuje Eva Sadovská z Wood & Company.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
