Súčasťou pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom je aj povinnosť zamestnávateľa platiť za zamestnanca dane a odvody. Nie všetky firmy si túto povinnosť plnia, a tak sa môže stať, že niektoré spoločnosti jednoducho za svojich zamestnancov neplatia povinné odvody. To môže spôsobiť okrem iného aj komplikácie pri žiadosti o úver.
V ešte horšej situácii sa môžu ocitnúť živnostníci. Samostatne zárobkovo činné osoby sú za platenie povinných daňovo-odvodových platieb sami zodpovedné, nemôžu sa spoliehať na nikoho. Ak takéto osoby majú nedoplatky na daniach a poistnom, banka im s veľkou pravdepodobnosťou úver neposkytne, keďže ich nebude považovať za dôveryhodných dlžníkov.
Ak napríklad živnostník v procese vybavovania žiadostí zistí, že neplatí riadne odvody, túto situáciu musí riešiť. Zamietnutá žiadosť o úver sa totiž dostáva ako negatívny zápis do úverového registra a to môže následne zhoršiť jeho úverový profil pri budúcej snahe o získanie úveru. Ak záujemca o úver zistí, že má takýto problém až po oficiálnom podaní žiadosti o úver, môže túto žiadosť stiahnuť.
Dlh na poistnom nie je problém zamestnanca
V prípade zamestnancov je situácia iná. Za platenie odvodov je totiž zodpovedný zamestnávateľ. „Neplatenie odvodov je porušenie zákona zo strany zamestnávateľa a klient v takomto prípade môže využiť alternatívne dokladovanie príjmu. Pokiaľ Sociálna poisťovňa nepotvrdí klientovi výšku príjmu, klient môže využiť individuálne dokladovanie výšky príjmu prostredníctvom potvrdenia o výške príjmu a zároveň dokladovania výpisov z bežného účtu, na ktorý mu je mzda vyplácaná,“ vraví Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky.
Napriek tomu môže banka aj na základe zlej disciplíny pri platení odvodov pochybovať o príjme žiadateľa o úver. Ak firma neplatí za zamestnanca odvody, vzniká otázka, či je takýto príjem stabilný. Banka sa podľa S. Miklošovičovej pozerá aj na to, či zamestnávateľ nie je v likvidácii alebo nevykazuje známky zlyhania.
Znamená to, že ak má žiadateľ príjem od nespoľahlivého zamestnávateľa, jeho úverový profil sa v očiach banky oslabuje. „V procese posudzovania žiadosti je pre banku kľúčové vyhodnotiť, či je príjem klienta overiteľný a stabilný, v niektorých prípadoch si banka môže dožiadať iné doklady preukazujúce príjem žiadateľa, napríklad výplatné pásky, výpisy z účtu,“ objasňuje Zuzana Blažečková Janove, hovorkyňa 365.bank.
Rozhodne teda neplatí, že zamestnanec, za ktorého zamestnávateľ neplatí odvody, nemusí túto situáciu riešiť. „Žiadateľ o úver si má vo vlastnom záujme skontrolovať, či má riadne zaplatené odvody prostredníctvom výplatnej pásky alebo priamo v Sociálnej poisťovni. Jeho priznaný príjem má vplyv na vyplácanie viacerých dávok, ktoré sa z neho vypočítavajú, napríklad dôchodok,“ hovorí hovorkyňa ČSOB banky Zuzana Fečová.
Zároveň pripúšťa, že nedoplatky na poistnom môžu prispieť k tomu, že záujemca o bývanie úver nedostane. „Odporúčame klientom, aby si najskôr vyriešili prípadný nesúlad v súvislosti so zaplatenými odvodmi, a tak sa vyhli prípadnému zamietnutiu úveru,“ radí Z. Fečová.
Neoznámenie je väčšia hrozba
Významnejšia komplikácia môže nastať v prípade, ak si zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, ktorú voči poisťovni má. Ide napríklad o situáciu, keď nepoctivý zamestnávateľ vykazuje nižšie príjmy zamestnanca do Sociálnej poisťovne, ako mu v skutočnosti platí.
Zamestnávateľ si týmto spôsobom protizákonne zníži náklady, ktoré na pracovníka má, pretože za neho odvedie menej ako by mal. Ak sa niečo podobné stane, z pohľadu banky klient uviedol do žiadosti vyššie príjmy, ako je schopný podložiť dokumentami a to predstavuje vážny problém. Časť mzdy totiž banka nemôže uznať ako príjem.
Ak sa táto nezrovnalosť objaví pri podaní žiadosti o úver banka nedostane potvrdenie o výške príjmu zo Sociálnej poisťovne. „Dôvod, pre ktorý nie je možné zo strany Sociálnej poisťovne potvrdiť banke údaje k úveru, je nesúlad vo výške vymeriavacieho základu, teda hrubej mzdy, ktorú uviedol klient pri žiadosti o úver, a výške, ktorú oznámil zamestnávateľ Sociálnej poisťovni,“ upozorňuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„Dôležité je rozlišovať, aký vplyv na zamestnanca má nesplnenie oznamovacej a odvodovej povinnosti jeho zamestnávateľa. Pre zamestnanca je dôležité, aby si zamestnávateľ splnil svoje zákonné oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni – prihlásiť, odhlásiť, oznámiť výšku vymeriavacieho základu,“ dopĺňa M. Kontúr s tým, že samotné nezaplatenie správne vypočítaných odvodov nie je pre žiadateľa prekážkou pre získanie úveru. Ak firma správne nahlási výšku odvodov, no neuhradí ich, Sociálna poisťovňa výšku príjmu žiadateľa banke potvrdí.
Nesúlad medzi sumou uvedenou v žiadosti o úver a vymeriavacím základom totiž môžu spôsobiť aj technické okolnosti. Ak sa táto situácia objaví, nemusí to automaticky znamenať, že zamestnávateľ je nepoctivý.
„Tu je možný aj časový nesúlad, keďže zamestnávateľ má povinnosť oznámiť výšku vymeriavacieho základu Sociálnej poisťovni často do konca nasledujúceho mesiaca, no banka si výšku overuje ešte predtým,“ vysvetľuje M. Kontúr.
„Napríklad klient banke pri žiadosti o úver na začiatku júla uvedie, že za január až jún mal hrubú mzdu ako zamestnanec spolu 12 000 eur. Banka si následne overí elektronickou výmenou údajov, či takúto sumu ako vymeriavací základ oznámil zamestnávateľ Sociálnej poisťovni. Môže však dostať negatívnu spätnú informáciu, pretože zamestnávateľovi ešte plynie lehota na oznámenie výšky vymeriavacieho základu za jún do konca júla,“ hovorí M. Kontúr.
Kontrolujte registre
Sociálna poisťovňa sama má nástroje na to, aby si každý mohol skontrolovať, či jednotliví zamestnávatelia platia odvody v správnej výške. Informácie o firmách, ktoré majú nedoplatky, zverejňuje v registri, ktorý je dostupný na jej stránke.
„V tomto zozname okrem dlžnej sumy pravidelne každý týždeň zverejňujeme aj nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa. Zamestnanec si tiež môže kontrolovať údaje aj v Elektronickom účte poistenca,“ objasňuje M. Kontúr. Každý zamestnanec si tak môže ešte pred podaním žiadosti o úver skontrolovať, či jeho zamestnávateľ nemá problémy s platením odvodov.
Sociálna poisťovňa sama vykonáva kontroly, ktoré okrem iného zisťujú aj to, či zamestnávatelia platia odvody načas a v správnej výške. Zo správy o kontrolách za rok 2024 vyplýva, že kontrole sa podrobilo takmer 12-tisíc zamestnávateľov, čo je zhruba šesť percent z ich celkového počtu. Kontroly sa v minulom roku týkali necelých 309-tisíc zamestnancov a vymeriavací základ v nesprávnej výške malo vypočítaných 11 150 pracovníkov.
Zle vypočítané odvody môže zamestnanec riešiť priamo so Sociálnou poisťovňou. „Ak zamestnanec zistí, napríklad vo svojom Elektronickom účte poistenca alebo pri žiadosti o dávku či úver, že jeho zamestnávateľ si nesplnil niektorú z vyššie uvedených oznamovacích povinností, odporúčame kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne, ideálne aj s relevantnými dokladmi. Sociálna poisťovňa následne rieši situáciu so zamestnávateľom, prípadne vlastnými pracovnými postupmi,“ hovorí M. Kontúr.
Registre neplatičov majú aj zdravotné poisťovne, v týchto registroch nie sú vedení zamestnanci, ale firmy, ktoré v ich mene neplatia. „Takýto poistenec, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ, nie je vedený v zozname dlžníkov a má nárok na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. V zozname dlžníkov je vedený zamestnávateľ,“ objasňuje vo svojom stanovisku komunikačný odbor Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Pracovníci by si teda mali priebežne kontrolovať, či ich zamestnávateľ nemá ťažkosti tohto druhu. „Tu a tam je dobré si skontrolovať/informovať sa, či jeho zamestnávateľ nie je vedený v zozname dlžníkov. Obzvlášť by mali spozornieť zamestnanci, ktorí často menia zamestnávateľa alebo pracujú cez rôzne pracovné agentúry. Ak je zamestnávateľ vedený v spomínanom zozname, tak to indikuje, že zamestnávateľ nemusí byť seriózny a môže to zamestnancovi v budúcnosti spôsobiť problém,“ odporúča Branislav Cehlárik, PR manažér poisťovne Dôvera.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
