Neregistrované nákupy zlata Čínou by mohli byť viac ako desaťkrát vyššie než jej oficiálne údaje, keďže sa krajina ticho snaží diverzifikovať svoje rezervy od amerického dolára, uvádzajú analytici. Tento trend zdôrazňuje čoraz neprehľadnejšie zdroje dopytu, ktoré stoja za rekordným rastom cien drahého kovu, ktoré sa dostali nad 4 300 dolárov za trójsku uncu. Informoval o tom denník Financial Times.
Verejne hlásené nákupy čínskej centrálnej banky boli tento rok také nízke, že podľa FT len málokto na trhu verí oficiálnym číslam. Analytici zo Société Générale na základe obchodných údajov odhadujú, že celkové nákupy Číny by tento rok mohli dosiahnuť až 250 ton. Rozsah neohlásených nákupov poukazuje na rastúce výzvy pre obchodníkov, ktorí sa snažia odhadnúť, kam sa budú ceny uberať.
„Čína nakupuje zlato ako súčasť svojej stratégie dedolarizácie,“ povedal Jeff Currie zo spoločnosti Carlyle. „Na rozdiel od ropy, ktorú môžete sledovať satelitmi, pri zlate to nejde. Jednoducho neexistuje spôsob, ako vedieť, kam ten materiál ide a kto ho kupuje.“ Bruce Ikemizu z Japonskej asociácie pre trh s drahými kovmi sa domnieva, že skutočné rezervy Číny sú takmer 5 000 ton, čo je dvojnásobok verejne uvádzanej úrovne.
Tento nedostatok transparentnosti nie je podľa FT len problémom Číny. Centrálne banky na celom svete nakupujú obrovské objemy zlata, no stále menej týchto transakcií hlásia Medzinárodnému menovému fondu. Dôvody môžu byť politické alebo snaha neovplyvniť trh. „Zlato je vnímané ako čisté zaistenie proti USA. Vo väčšine rozvíjajúcich sa trhov je v záujme centrálnych bánk plne nezverejňovať nákupy,“ uviedla Nicky Shiels, analytička švajčiarskej rafinérie MKS Pamp.
Analytici sa preto obracajú na alternatívne údaje, ako je sledovanie exportu veľkých zlatých tehál z Londýna do Číny alebo výpočet rozdielu medzi dovozom, domácou produkciou a spotrebiteľským dopytom, aby odhadli skutočný rozsah nákupov. Aj napriek tomu zostáva skutočný objem čínskych štátnych nákupov pre trh záhadou.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
