Podľa kurzu dolára a výnosov z cenných papierov malo stáť zlato minulý rok až o 400 USD za uncu menej. Jedným zo silných dôvodov, prečo tomu tak nebolo, bol silný dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk, pravdepodobne od krajín ako Rusko, Čína, od krajín stredného východu a od ďalších producentov ropy, ktorí časť svojich nadpríjmov umiestňovali práve do zlata. Svoju rolu zohrala aj potreba diverzifikovať portfóliá a tiež snaha znížiť ich závislosť od amerického dolára. „Silný dopyt zo strany centrálnych bánk bude pokračovať. Otázne je zatiaľ správanie ostatných dlhodobých investorov, ktorých dopyt je nateraz vlažný,“ hovorí komoditný stratég Saxo Bank Ole Hansen. Dôvodom je podľa neho, že stále veria tomu, že inflácia sa postupne vráti k úrovniam, na ktoré boli zvyknutí.

Ich očakávania sa však nemusia naplniť. Podľa odborníka Saxo Bank ak sa očakávania investorov ohľadne poklesu inflácie nenaplnia, bude to znamenať pozitívny impulz pre zlato. „Ak sa inflácia nevráti na úroveň pod 2,5%, kde ju trh očakáva, a namiesto toho zotrvá na úrovni okolo 3-4%, budeme svedkami preceňovania a zlato z toho bude benefitovať,“ očakáva O. Hansen. Ten by podľa vlastných slov nebol prekvapený, ak by sa cena zlata vyšplhala v druhej polovici tohto roka na novú rekordnú úroveň. Poháňať ho bude slabý dolár a trhy, ktoré budú prispôsobovať svoje inflačné očakávania.   

Ole Hansen, komoditný analytik Saxo Bank