Známy ekonóm verí, že zlato má svoje miesto v portfóliu každého investora. Jeho objem by sa mal odvíjať od veku investora, vzťahu k riziku či skúsenosti. O tom, že zlato je stále príťažlivé, svedčia aj jeho nákupy centrálnymi bankami.
Začiatočníkom radí investovať do vzácneho kovu cez ETF naviazané na zlato. „Postupne si tam môžete sporiť, a keď si nasporíte na jednu mincu, môžete predať ETF a kúpiť ju,“ vysvetľuje v rozhovore pre Finsider Juraj Karpiš autor knihy Ako na zlato – peniaze pre neveriacich.
Upozorňuje však na to, že zlato nie je klasická investícia. Je to sporenie a držba likvidity. Preto odmieta predsudky o tomto kove, ktoré tvrdia, že nie je likvidné a je to barbarský prežitok.
Zlato sa už takmer mesiac drží nad štvortisícovou hranicou za uncu. Dalo sa to očakávať pred rokom či dvoma alebo už v roku 2022, keď začala vojna na Ukrajine?
Vojna na Ukrajine znamenala zmenu paradigmy. Vidno to aj na tom, že dovtedy platilo, že keď sa zvyšovali úroky, zlato klesalo a naopak, lebo náklady držania zlata sú v podobe ušlých úrokov. Počas vojny sa však tento vzťah rozišiel: rástli úroky aj cena zlata. Inštitúcie, najmä centrálne banky, pochopili, že dolár sa dá použiť ako zbraň a snažili sa diverzifikovať rezervy. Ale nie do eura, ale do zlata, ktoré je dnes druhá najväčšia rezerva po dolároch.
Dá sa povedať, že dnešná vysoká cena zlata je aj dôsledkom jeho nákupov centrálnymi bankami do rezerv?
Áno, keď sa nedarí centrálnym bankám a štátom, darí sa zlatu. Je to takzvaný „short centrálnych bánk“. Vidno to aj teraz. Dolár je stále svetová rezervná mena a na nákupoch zlata je vidieť, že časť investorov začala brať vážne scenár, že americký prezident Donald Trump obsadí centrálnu banku a začala sa takto poisťovať.
V jednom z vašich investičných newletterov ste uviedli, že sa blíži koniec 150-ročného vzťahu medzi zlatom a dlhopismi. Môžete to bližšie vysvetliť?
Pri investovaní dlho platilo pravidlo 60/40 – teda mať 60 percent peňazí v akciách a 40 percent v štátnych dlhopisoch. Dlhopisy mali vyvažovať riziko akcií. Keď akcie padali, investori utekali do dlhopisov. Lenže po roku 2022 to prestalo fungovať, keď spľasla dlhopisová bublina. A ich funkciu začalo preberať zlato. Kto mal namiesto dlhých dlhopisov zlato, bol na tom oveľa lepšie.
Poistka proti zlým ekonomickým a politickým scenárom
Klasická výhrada voči zlatu je, že neprináša stabilný výnos ani dividendu. Čo na to hovoríte?
Zlato nie je investícia. Je to sporenie a držba likvidity. Má výnos v podobe služby likvidity. Dá sa aj prenajímať – dnes napríklad za tri percentá, čo je viac ako výnos z prenájmu dvojizbového bytu v Ružinove. Navyše za posledných 25 rokov porazilo zlato aj Warrena Buffetta aj S&P 500 vrátane reinvestovaných dividend. Žijeme podivné zlaté časy kvôli kazeniu peňazí.
Ako sa môže zlato prenajímať?
Robí to napríklad Národná banka Slovenska cez takzvaný leasing zlata. Môže to robiť aj fyzická osoba cez rôzne platformy – požičiavate svoje zlato za úrok.
Koľko zlata by malo byť v portfóliu bežného investora?
Nedá sa to povedať plošne. Závisí to od veku, rizikového profilu a celkového majetku investora. Starší človek by mal mať viac likvidity, teda aj zlata, mladší menej. Čím viac rizika vidíte vo svete, tým väčší zmysel má zlato. Každý by však mal mať aspoň nejaké zlato ako poistku proti zlým ekonomickým a politickým scenárom.
Čo ak investor nemá pár tisíc eur na nákup jednej unce fyzického zlata?
Môže začať investovať cez ETF naviazané na zlato. Postupne sporiť, a keď si nasporí na jednu mincu, môže predať ETF a kúpiť ju. Netreba však zlato kupovať naraz na vrchole, ale skôr postupne.
Má investor zlato v portfóliu raz za čas rebalansovať?
Áno. Raz ročne si má sadnúť k portfóliu a to, čo vyrástlo, odpredať a presunúť do iných aktív.
Sme už s cenou zlata okolo štyritisíc eur na vrchole?
Posledný rast bol dramatický a mohol predbehnúť realitu. Možno bude zlato ešte pár mesiacov prešľapovať na mieste. Ale vzhľadom na neistotu okolo americkej centrálnej banky a politické riziká si nemyslím, že má zlato v strednodobom horizonte to najlepšie za sebou. Hoci tento rok bol až príliš intenzívny.
Predsudky voči zlatu
Kritici zlata hovoria, že zlato je málo likvidné. Je to pravda?
Nie. Zlato je piate najlikvidnejšie aktívum na svete. Obchoduje sa viac ako akcie v S&P 500. Treba však nakupovať a predávať u serióznych predajcov a sledovať spread.
Prečo finanční poradcovia investorov často od zlata odhovárajú?
Lebo sa na ňom nedá zarábať provízne tak často ako pri akciách. Klient ho drží dekády, nenakupuje ho opakovane. A tiež kvôli predsudkom zo starej „propagandy“, že ide o barbarský relikt. Ale centrálne banky zlato nakupujú vo veľkom.
Zlatu sa hovorí aj bezpečný prístav v neistých či zlých časoch. Nie je to už klišé alebo to stále platí?
Platí. Keď napríklad Irán zaútočil na Izrael, všetko išlo dole a zlato hore. Funguje to stále. Ale zlato nie je aktívum na dôchodkové sporenie – nemá výnos ako akcie. Má funkciu poistky, nie zdroja dlhodobého rastu.
Ako zlato kupovať a predávať
V akej forme sa oplatí zlato nakupovať, aby investor nenechal veľa peňazí priekupníkom či u depozitárov za uskladnenie tehličky?
Najlepšie na začiatok sú jednouncové likvidné investičné mince, napríklad Wiener Philharmoniker od Rakúskej mincovne vo Viedni. Majú nízke prirážky a vysokú likviditu. Dajú sa nakupovať aj u serióznych obchodníkov v Bratislave.
Čo mince od Kremnickej či Pražskej mincovne?
Aj to je možnosť, ale najlikvidnejšie mince v Európe tie viedenské.
Oplatí sa kupovať historické zlaté mince?
To je iný ako investičný svet – tam si kupujete aj ich príbeh. Je to vhodné najmä pre zberateľov. Hodnota zlata často predstavuje len malú časť ceny takej mince. Navyše, tieto mince sú citlivé na trendy, znalosť a dopyt.
Oplatí sa kupovať papierové zlato?
Záleží od toho, čo konkrétne. ETF sú v poriadku. Futures už obsahujú páku a vyššie riziko. Pri veľkých objemoch sa používa alokované zlato v profesionálnych trezoroch mimo bánk.
A čo akcie ťažiarov zlata?
Ich akcie sú oveľa volatilnejšie než zlato samotné. To už nie je poistka, ale špekulácia.
Kde zlato bezpečne predať bez vysokých poplatkov?
Najlepšie tam, kde ste ho kúpili. Pri jeho kúpe sa obchodníka rovno spýtajte, za koľko ho vykúpi späť. Na Slovensku sa cenový spread medzi kúpou a predajom pohybuje medzi dvomi až tromi percentami. Vo Viedni napríklad kúpite uncu zlata za 3 500 eur a predáte ho obratom za 3 480 eur, čo je dvojpercentný rozdiel. Pri držaní desať a viac rokov je to zanedbateľný rozdiel.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
