Slováci a Slovenky by chceli odísť do dôchodku už vo veku 60 rokov, no finančnú prípravu na starobu často zanedbávajú. Podľa medzinárodného prieskumu skupiny NN si odhadovanú výšku svojho budúceho dôchodku vypočítalo len 11 percent ľudí na Slovensku.
Práve odhad budúcej penzie pritom môže podľa NN pomôcť ľuďom rozhodnúť sa, či potrebujú zvýšiť vlastné sporenie, zmeniť dôchodkový fond alebo inak upraviť svoje finančné plány. Dôvodom je aj to, že dnešní ľudia sa v priemere dožívajú približne o 20 rokov viac ako generácia ich starých rodičov.
Pripravenosť na dlhší život hodnotia Slováci najhoršie spomedzi piatich sledovaných krajín. Na Slovensku sa naň cíti pripravených 31 percent ľudí. V Španielsku je to 56 percent. Prieskum sa uskutočnil aj v Českej republike, Belgicku a Grécku.
Slabšiu pripravenosť ovplyvňuje aj finančná neistota domácností. Index finančnej pohody dosahuje na Slovensku 4,6 bodu z desiatich. So svojou aktuálnou finančnou situáciou je spokojných 17 percent ľudí, 22 percent nemá vôbec žiadne úspory a 18 percent by pri úplnej strate príjmu vydržalo menej ako tri mesiace. Len traja z desiatich ľudí veria, že ak sa dožijú viac ako 80 rokov, budú mať dosť peňazí na život.
Dôvera v schopnosť štátu vyplácať dôchodky zároveň klesla. Verí mu 64 percent ľudí, čo je o deväť percentuálnych bodov menej ako v roku 2023.
„Ľudia na Slovensku síce vedia, že dlhší život si vyžaduje lepšiu prípravu na starobu, no rozdiel medzi vedomím a konaním je stále veľmi veľký. Problém nie je ani tak v záujme o tému, ale skôr v absencii konkrétnych krokov. Preto s cieľom uľahčiť prípravu na dôchodok dlhodobo hovoríme o tom, prečo je dôležité zaoberať sa ním čo najskôr,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Prieskum Longevity Survey 2025 realizovala agentúra Indiville na vzorke 5 119 respondentov, z toho 1 018 zo Slovenska. Zber dát prebiehal od 29. septembra do 4. novembra 2025.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
