S blížiacim sa akademickým rokom sa začínajú študenti vysokých škôl obzerať po bývaní. Nie všetci sa zmestia na internáty, ktoré majú obmedzenú kapacitu.
Napríklad známa študentská štvrť v Mlynskej doline v Bratislave má celkovú kapacitu približne 6 600 lôžok v troch internátoch (Štúrak, Átriové domky, manželské internáty). Lenže dva bloky internátov Ľudovíta Štúra sú už dva roky v rekonštrukcii, takže ich kapacita bude aj v nasledujúcom školskom roku obmedzená. Oba bloky majú spolu vyše 2 700 lôžok. Od septembra bude po obnove sprístupnených študentom len 200 lôžok.
Internáty Družba v Karlovej Vsi majú celkovú kapacitu približne 2 400 lôžok. Lenže Univerzita Komenského, ktorej tieto internáty patria, má viac ako 23 000 študentov. Hoci nie všetci študujú v Bratislave a nie všetci potrebujú internát, miesta na ubytovanie pre všetkých záujemcov nestačia.
Študenti preto hľadajú stredoškolské internáty alebo idú bývať na priváty, čo znamená, že si prenajímajú súkromné byty.
Cena internátov láka
Cena ubytovania na internáte v Bratislave sa odvíja od počtu lôžok a štandardu izby. Pohybuje sa od 90 do viac ako 200 eur mesačne. Napríklad na väčšine internátov Slovenskej technickej univerzity (STU) sa ceny študentského bývania pohybujú od 90 do 160 eur na mesiac.V Košiciach, Žiline aj Trnave sa tiež ceny vyšplhali už nad 100 eur mesačne.
Na porovnanie prenájom malého bytu s rozlohou 30 m2 vyjde v hlavnom meste od 510 do 630 eur podľa lokality. V Košiciach sa dá takýto byt prenajať aj pod 500 eur a v Prešove dokonca zaplatíte len do 400 eur.
To sú pre študentov vysoké sumy. Aj preto podľa Alexandra Krajňaka, majiteľa realitnej kancelárie Remax Absolute, hľadajú najmä väčšie byty, v ktorých môžu náklady rozdeliť medzi viacerých ľudí.
V starších alebo čiastočne zrekonštruovaných panelákoch sa prenájmy 3-izbových bytov pohybujú od 850 do 1 100 eur vrátane energií. To sú ceny v okrajových častiach Bratislavy. V Ružinove zaplatia študenti bežne viac ako 1 100 eur.
Co-living internáty doplní, nenahradí
Kým v minulosti sa developeri bránili výstavbe nájomných bytov, ktoré by mohli využívať aj študenti, v poslednom čase sa situácia zmenila. Pomohla tomu podpora štátu, ale najmä to, že viacerí developeri si uvedomili potenciál tohto bývania vzhľadom na vysoké ceny podnájmov a nedostatok internátov. Viacero developerov už ohlásilo svoje projekty komerčného nájomného bývania.
Spoločnosť Lucron pripravuje v projekte Nesto v bratislavskej Petržalke aj co-livingové byty, ktoré cielia na širšiu klientelu, nielen na študentov. Ponúkne plne vybavené štúdiá s vlastnou kuchyňou a kúpeľňou, doplnené o spoločné priestory a služby ako internet či upratovanie alebo dokonca recepciu.
„Co-living môže klasické internáty vhodne doplniť, nie nahradiť. Profesionálne nájomné projekty dnes reagujú na širšiu zmenu v tom, ako ľudia premýšľajú o bývaní – časť z nich hľadá väčšiu flexibilitu a nechce alebo nepotrebuje v konkrétnej životnej fáze vlastniť nehnuteľnosť,“ vysvetľuje Slavomír Habánik,riaditeľ developmentu v Lucron Group.
Podľa Krajňaka má tento segment dlhodobý potenciál, najmä v mestách s vysokou koncentráciou študentov a obmedzenou ponukou cenovo dostupného bývania. Takým mestom je jednoznačne Bratislava.
V hlavnom meste Slovenska je aj najväčšia koncentrácia vysokých škôl, zahraničných študentov, mladých profesionálov aj ľudí prichádzajúcich za prácou.
Priestor na rozvoj co-livingu vidí šéf Remaxu Absolute aj v Košiciach a v menšej miere v ďalších univerzitných mestách, napríklad v Žiline, Nitre či Trnave. Habánik vidí priestor aj vo väčších slovenských mestách, kde je dostatok pracovných príležitostí a dopyt po nájomnom bývaní.
Cena bude vyššia
Cena týchto nájomných bytov bude zrejme vyššia ako pri klasických prenájmoch od individuálnych majiteľov bytov. „Co-living je skôr produkt pre študentov, ktorí sú ochotní zaplatiť viac za vyšší štandard, súkromie, kvalitnejšie spoločné priestory a celkovo komfortnejšie bývanie,“ myslí si Krajňak.
Habánik pripomína, že priame porovnanie iba mesačného nájomného nemusí byť úplne výpovedné. Co-livingové byty majú, na rozdiel od prenájmu bytu od individuálneho vlastníka, profesionálnu správu a väčšiu predvídateľnosť nájomného vzťahu. Nájomné zmluvy sú krátkodobé aj dlhodobé, ale majú jasné pravidlá. „Preto je dôležité porovnávať cenu, kvalitu bývania, služby aj mieru flexibility a komfortu,“ vraví.
Co-living sa ešte len rozbieha
Na Slovensku sa zatiaľ nedá hovoriť o rozvinutom trhu co-livingového bývania. To pritom dobre funguje vo väčších západoeurópskych mestách.
Okrem Lucronu sa do tohto segmentu chce pustiť aj Penta Real Estate. Tá už pred dvomi rokmi oznámila, že v rámci projektu Etapy Vajnorská v bratislavskom Novom Meste postaví aj moderné komunitné ubytovanie. Byty budú mať spoločnú posilňovňu, študovne, coworkingové priestory, komunitnú kuchyňu s lounge zónou, strešnú terasu a samoobslužnú práčovňu a nonstop recepciu.
Podobný projekt už funguje v historickej budove Metropol na Špitálskej ulici v Bratislave. Budovu s 19 apartmánmi na prenájom spravuje firma 2ONE2 Living Solutions. Nájomcovia tam môžu využívať spoločný lounge priestor s kuchyňou, práčovňou, oddychovou zónou a letnou terasou. Nechýba ani kaviareň.
Podľa Krajňaka sú tieto pilotné projekty signálom, že developeri už v tejto skupine nájomcov vidia samostatný trhový segment. „Najbližšie roky ukážu, aká veľká je na Slovensku reálna ochota zaplatiť za takýto typ bývania prémiu oproti klasickému spolubývaniu,“ dodáva.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
