Roky strávené v škole sa môžu započítať do dôchodku, no záleží na tom, kedy človek študoval a na čo sa toto obdobie posudzuje. Štúdium pred rokom 2004 sa za zákonných podmienok zohľadňuje aj bez doplatenia odvodov. Pri neskoršom štúdiu samotné navštevovanie školy nestačí.
Rozdiel je aj medzi celkovým obdobím dôchodkového poistenia a odpracovaným obdobím potrebným na skorší odchod do penzie. Škola môže pomôcť splniť základných 15 rokov poistenia a ovplyvniť výšku dôchodku. Do odpracovaného obdobia, ktoré umožňuje odísť do predčasného dôchodku viac ako dva roky pred dôchodkovým vekom, sa však bežné štúdium nezapočíta.
Rozhoduje hranica medzi rokmi 2003 a 2004
Pri štúdiu pred 1. januárom 2004 sa uplatňujú pravidlá platné v minulosti. Zohľadňuje sa štúdium na strednej aj vysokej škole, spravidla po skončení povinnej školskej dochádzky. Začiatkom započítavaného obdobia býva 1. september školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom človek povinnú školskú dochádzku ukončil.
Nemožno preto každému automaticky pripočítať celé štyri roky strednej školy. Rozhodujú konkrétne dátumy a vtedajšia dĺžka povinnej školskej dochádzky. Rovnako neplatí univerzálne pravidlo, že staršie štúdium sa počíta až od 18 rokov.
Od 1. januára 2004 už samotné štúdium dôchodkové poistenie nezakladá. Ak niekto chodil na vysokú školu napríklad od septembra 2001 do júna 2006, obdobie treba rozdeliť. Časť do konca roka 2003 sa posúdi podľa starších pravidiel. Od januára 2004 sa škola sama osebe nezapočíta.
Ako štúdium pomáha pri starobnom dôchodku
Na starobný dôchodok treba spravidla dosiahnuť dôchodkový vek a získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Nejde výlučne o roky strávené v zamestnaní. Zahrnúť sa môžu aj uznané obdobia štúdia.
Ak má človek napríklad dvanásť rokov poistenia zo zamestnania a tri ďalšie, neprekrývajúce sa roky započítateľného štúdia pred rokom 2004, základnú podmienku 15 rokov splní. Samotná škola mu však nezníži dôchodkový vek.
Započítané štúdium vstupuje aj do výpočtu penzie. Neexistuje však jednotná suma, o ktorú sa každému zvýši dôchodok za jeden školský rok. Výsledok závisí aj od zárobkov a ďalších údajov použitých pri výpočte.
Pri staršom štúdiu zákon pracuje s osobným mzdovým bodom 0,3 za celý kalendárny rok, pri časti roka s jeho pomernou časťou. Celé kalendárne roky takéhoto štúdia sa však spravidla vylučujú z obdobia, z ktorého sa zisťuje priemerný osobný mzdový bod. Naďalej pritom zostávajú v celkovom počte rokov poistenia. Zjednodušenie, že každý rok školy má hodnotu len 30 percent bežného pracovného roka, preto nevystihuje výpočet.
Za novšie štúdium možno poistné doplatiť
Za štúdium od 1. januára 2004 si možno dôchodkové poistné dodatočne zaplatiť. Musí ísť o obdobie sústavnej prípravy na povolanie na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov.
Doplatenie nie je povinné. Človek ho môže využiť aj pri žiadosti o dôchodok, napríklad keď mu chýba časť potrebných rokov poistenia. Obdobie sa však zohľadní až po zaplatení, nie už po podaní oznámenia.
Vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej sa odvody vypočítajú, si záujemca vyberá v zákonných hraniciach pre rok, za ktorý dopláca poistné. Pri staršom štúdiu sa preto automaticky nepoužíva dnešný minimálny základ.
Štandardne sa platí 18 percent na starobné poistenie a šesť percent na invalidné poistenie, spolu 24 percent. Do rezervného fondu solidarity sa pri tomto doplatení neprispieva. Pri modelovom mesačnom základe 1 000 eur by tak poistné predstavovalo 240 eur za mesiac, ak tento základ spĺňa hranice pre príslušný rok.
Pobočke podľa trvalého bydliska treba predložiť oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného a doklady o štúdiu. Pred úhradou je vhodné nechať si overiť konkrétne obdobie a sumu.
Pri predčasnom dôchodku existujú dve odlišné cesty
Prvou je odchod najviac dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Vtedy sa nevyžaduje získanie približne 40 či 41 odpracovaných rokov. Potrebných je najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, do ktorých môže patriť aj započítateľné štúdium.
Druhou možnosťou je odchod po získaní potrebného odpracovaného obdobia. V takom prípade môže do dôchodkového veku zostávať aj viac ako dva roky. Práve tu sa štúdium zo súčtu vylučuje. Nepomôže ani dodatočné zaplatenie poistného za školu po roku 2003.
Potrebná dĺžka odpracovaného obdobia závisí od ročníka narodenia. Určuje sa odpočítaním 23 rokov od všeobecného dôchodkového veku, bez zníženia za vychované deti. Pre ročník 1964 je to 40 rokov a osem mesiacov, pre ročník 1965 už 40 rokov a desať mesiacov a pre ročník 1966 spolu 41 rokov.
V oboch prípadoch treba splniť aj ostatné podmienky. Vypočítaný dôchodok musí presiahnuť 1,6-násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu. Pri sporiteľoch sa za zákonných podmienok posudzuje súčet predčasných dôchodkov z prvého a druhého piliera. Výplatu spravidla vylučuje trvajúce povinné dôchodkové poistenie zo zamestnania alebo podnikania, zákon však pozná výnimky.
Predčasný dôchodok sa zároveň kráti o 0,5 percenta za každých začatých 30 dní do dovŕšenia dôchodkového veku. Uznanie štúdia toto krátenie neruší.
Prečo ani 43 rokov poistenia nemusí stačiť
Predstavme si človeka narodeného v roku 1964, ktorý získal 39 rokov započítateľného odpracovaného obdobia a ďalšie štyri roky uznaného štúdia. Spolu má 43 rokov dôchodkového poistenia.
Na odchod viac ako dva roky pred dôchodkovým vekom však potrebuje 40 rokov a osem mesiacov odpracovaného obdobia. Má len 39 rokov, preto túto podmienku nespĺňa. Štyri školské roky rozdiel nedoplnia.
Ak mu už do dôchodkového veku zostávajú najviac dva roky, môže využiť druhú cestu, pokiaľ splní ostatné podmienky. Pri výpočte sumy sa jeho uznané štúdium zohľadní aj vtedy, keď sa nepoužilo na splnenie odpracovaného obdobia.
| Obdobie | Do základných 15 rokov poistenia | Do výpočtu sumy dôchodku | Do odpracovaného obdobia na skorší predčasný dôchodok |
|---|---|---|---|
| Uznané štúdium pred rokom 2004 | Áno | Áno | Nie |
| Štúdium od roku 2004 bez dôchodkového poistenia a bez doplatenia | Nie | Nie | Nie |
| Štúdium od roku 2004 po dovŕšení 16 rokov, za ktoré bolo doplatené poistné | Áno | Áno | Nie |
| Zamestnanie počas školy, ktoré sa započítava ako dôchodkové poistenie | Áno | Áno | Áno, ako zamestnanie |
| Učebný pomer na základe učebnej zmluvy podpísanej do 31. augusta 1984 | Áno, pri splnení podmienok | Áno | Áno |
Výnimkou sú staršie učebné pomery a práca počas školy
Pri učňoch treba rozlišovať bežné štúdium a učebný pomer založený učebnou zmluvou podpísanou do 31. augusta 1984. Takýto pomer bol pracovnoprávnym vzťahom, preto sa môže započítať aj do odpracovaného obdobia pre predčasný dôchodok. Samotný výučný list ešte nevysvetľuje, o aký vzťah išlo.
Ak človek počas školy pracoval a získal započítateľné dôchodkové poistenie zo zamestnania, toto obdobie sa posudzuje ako zamestnanie. Pri brigádach záleží aj na odvodovom režime. Nie každá dohoda automaticky vytvorí započítateľné obdobie.
Možnosťou je aj riadne dobrovoľné dôchodkové poistenie počas štúdia. Treba ho odlíšiť od neskoršieho doplatenia poistného za školu. Riadne získané a zaplatené dobrovoľné dôchodkové poistenie sa môže započítať aj do odpracovaného obdobia. Súbežné obdobia však nevytvoria dva roky poistenia za jeden kalendárny rok.
Chýbajúcu školu treba zdokladovať
Údaje sa oplatí skontrolovať v Elektronickom účte poistenca. Ak tam staršie štúdium chýba, neznamená to automaticky, že na jeho uznanie nie je nárok. Sociálna poisťovňa nemusí mať všetky školské doklady.
Použiť možno výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo potvrdenie školy s presnými dátumami štúdia. Poisťovňa môže vyžiadať aj doklad o ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri prerušovanom štúdiu či nejasných dátumoch je dôležité doložiť jeho skutočný priebeh, nie iba dosiahnutý titul.
