Na Slovensku len približne pätina mladých neplánuje študovať na vysokej škole, no dôvera v kvalitu domácich univerzít je nízka a záujem o štúdium v zahraničí je výrazne vyšší než v Česku. Vyplýva to z prieskumu pre investičnú platformu Portu a z údajov Eurostatu.
Podiel mladých s ukončeným terciárnym vzdelaním vo veku od 25 do 29 rokov dosiahol podľa Eurostatu v roku 2024 na Slovensku 38,3 %, priemer Európskej únie je 43,4 % a v Česku 31,6 %. Prieskum Ipsos Instant Research (Slovensko 315, Česko 525 respondentov vo veku od 16 až 29 rokov) ukázal, že štúdium na vysokej škole neplánuje 21 % Slovákov, ďalších 3,5 % nevedelo odpovedať.
„V tejto vekovej kategórii iba 21 % respondentov štúdium na VŠ neplánuje, ďalších 3,5 % odpovedať nevedelo. Ostatní buď vysokú školu ukončili, práve ju navštevujú, alebo to majú ešte v pláne. V Česku sú čísla podobné, hlavný rozdiel badáme v popularite zahraničných vysokých škôl,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.
Štúdium v zahraničí už absolvovalo, navštevuje alebo sa naň chystá 15 % mladých na Slovensku, v Česku 5,6 %. V tradičnom študentskom veku od 20 do 23 rokov navštevuje zahraničnú školu 15,8 % Slovákov a 5 % Čechov. „Prieskum tak potvrdzuje, že v tradičnom študentskom veku je v zahraničí pomaly trojnásobne viac Slovákov ako u našich západných susedov. Oveľa viac preto čelíme dlhodobo kritizovanému odlevu mozgov,“ vraví M. Malina.
Skeptický pohľad na domáce vysoké školstvo je rozšírený: na Slovensku považuje domácu vysokú školu za menej kvalitnú než zahraničnú 67,9 % opýtaných, v Česku 33,1 %. Pesimizmus rastie s dosiahnutým vzdelaním, medzi vysokoškolákmi je o kvalite zahraničia presvedčených 72 %. „Ak chceme odliv mozgov obmedziť, je potrebné na kvalite slovenského školstva neustále pracovať. Inak sa nezbavíme nálepky montážnej dielne Európy,“ hovorí analytička Wood & Company a odborná garantka Indexu investičnej gramotnosti Eva Sadovská.
Finančná stránka štúdia predstavuje pre rodiny významnú záťaž. Pri štúdiu na Slovensku sa mesačné výdavky najčastejšie pohybujú medzi 300 až 600 eurami podľa bývania, stravovania a dopravy. Päťročná verejná vysoká škola tak vyjde minimálne na 13 500 eur (po zohľadnení prázdnin). V zahraničí, hoci je školné na mnohých univerzitách nulové, môžu náklady na život presiahnuť vyše tisíc eur mesačne.
Portu preto pripomína aj význam dlhodobého sporenia na štúdium detí. Pri priemernom zhodnotení 8,5 % by na cieľ 15 000 eur stačil mesačný vklad 29,50 eura počas 18 rokov, pri desaťročnom horizonte 79,60 eura a pri päťročnom 201,30 eura. „S klesajúcim investičným horizontom potrebná suma výrazne stúpa. Dôvodom je efekt zloženého úročenia, vďaka ktorému zarábajú nielen vklady, ale aj predchádzajúce výnosy,“ vysvetľuje Eva Sadovská.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
