Výška odstupného sa odvíja od počtu rokov, ktoré zamestnanec u daného zamestnávateľa odpracoval. Prepustený môže dostať jeden mesačný plat a najviac sumu vo výške päťnásobku svojho priemerného mesačného zárobku. Odstupné má slúžiť ako kompenzácia, ktorú zamestnávateľ vypláca pracovníkovi za to, že pracovný pomer sa ukončuje skôr, než sa pôvodne predpokladalo v uzatvorenej pracovnej zmluve.

Základným predpokladom na priznanie odstupného je, že zamestnanec dostane výpoveď alebo sa s vedením spoločnosti dohodne na ukončení pracovného pomeru. Konkrétne dôvody výpovede stanovuje Zákonník práce. Odstupné prislúcha iba pracovníkovi, ktorého prepustia pre zrušenie alebo presťahovanie zamestnávateľa, pričom on neakceptuje zmenu dohodnutého miesta výkonu práce.

Výpoveď môže zamestnávateľ udeliť aj vtedy, keď sa zamestnanec stane nadbytočným v dôsledku reorganizácie, technickej modernizácie alebo znižovania počtu pracovníkov.

Odstupné býva zvyčajne vyplatené v bežnom výplatnom termíne spolu so mzdou, no zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na inom termíne či spôsobe úhrady. Nárok na odstupné vzniká vždy len pracovníkom, ktorí majú u príslušného zamestnávateľa platnú pracovnú zmluvu.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému: