Približne 16 zo 100 Slovákov je ohrozených príjmovou chudobou alebo sociálnym vylúčením, 6 zo 100 trpí závažným materiálnym nedostatkom a každý štvrtý nedokáže čeliť vyšším neočakávaným výdavkom – aj toto nám dáva obraz o sociálnych podmienkach v slovenských domácnostiach. V časoch energetickej krízy a spomaľovania ekonomiky sú tieto výsledky ešte závažnejšie než doteraz, keďže práve títo ľudia budú čeliť najsilnejšiemu tlaku pri plánovaní svojich osobných rozpočtov. Ide najmä o skupiny ľudí ako mnohopočetné rodiny, rodičia – samoživitelia či samostatne žijúci dôchodcovia, kde je zvýšené riziko chudoby či sociálneho vylúčenia najčastejšie pozorované. Prehĺbiť sa však môžu aj regionálne rozdiely, keďže sociálna situácia je úzko spätná so zamestnaním a práve pri (ne)nezamestnanosti pozorujeme veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Aj tieto dáta nám môžu pomôcť pochopiť, aké opatrenia v boji proti energetickej kríze potrebujeme.
Štatistický úrad pred niekoľkými týždňami priniesol nové dáta o chudobe a sociálnom vylúčení v rámci svojho pravidelného prieskumu EU SILC. Tieto sú o to dôležitejšie, že prinášajú aktuálny prehľad o sociálnej situácii obyvateľstva práve počas prebiehajúcej energetickej krízy a s ňou spojeným spomalením ekonomiky, čo nám môže pomôcť nadizajnovať tie správne opatrenia.
V roku 2021 bolo na Slovensku 15,6% obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo v absolútnych číslach predstavuje viac než 800 tisíc ľudí. Oproti roku 2020 je tento podiel vyšší asi o 2 percentuálne body a zároveň najvyšší od roku 2017. Ide teda o ľudí, ktorých príjmy sú voči všeobecnej úrovni príjmov v ekonomike nízke (tzv. príjmová chudoba), nemôžu si zabezpečiť základné materiálne statky (tzv. materiálna deprivácia) alebo ľudia, ktorí nepracujú či pracujú málo (tzv. intenzita práce) – prípadne kombinácia dvoch či všetkých troch faktorov.
Najohrozenejšími skupinami sú najmä mnohopočetné rodiny, rodičia – samoživitelia, ako aj domácnosti jednotlivcov starších ako 65 rokov. Podľa ekonomického statusu sú to neprekvapivo predovšetkým nezamestnané osoby, čo nám čiastočne aj vysvetľuje geografické rozloženie, keďže najviac obyvateľov ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa nachádza v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti – Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji.
Asi 6% obyvateľov trpí závažnou materiálnou depriváciou, čo znamená, že si nemôžu dovoliť kúpiť či zabezpečiť aspoň 7 z 13 položiek stanovených ako akési základné materiálne zabezpečenie domácnosti. Vo svetle súčasnej situácie vyvstáva do popredia, že viac než štvrtina ľudí nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom vo výške niekoľkých stoviek eur a približne 6% ľudí si nedokáže doma udržať primerané teplo.
S ohľadom na prebiehajúcu energetickú krízu nám tieto výsledky ukazujú, ktoré skupiny obyvateľstva sú tie najviac zraniteľné a potrebujú pomoc od štátu, aby sa ich situácia ešte nezhoršovala. Ukazuje sa tiež, že súčasná kríza môže ešte viac prehĺbiť regionálne rozdiely medzi jednotlivými krajmi, ak nedôjde k primeranému zásahu. Materiálna deprivácia obyvateľstva môže koncom tohto a v priebehu budúceho roka stúpnuť, keďže súčasná inflácia zasahuje najmä esenciálne tovary ako potraviny či energie, čo ešte zvýrazňuje potrebu včasných, adresných a efektívnych zásahov zo strany štátu.
Matej Horňák
analytik Slovenskej sporiteľne