Štatistický úrad potvrdil predbežný odhad rastu ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa HDP v stálych cenách zvýšil o 0,3% a zaznamenal tak rovnaké tempo rastu ako v predchádzajúcich troch štvrťroku. V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu ekonomiky spomalila z 1,4% na 1,1% (resp. na 1,2% sezónne očistené). Predpandemickú úroveň, t.j. posledný kvartál 2019, slovenská ekonomika prevyšovala o 1,7%. V úhrne za celý rok sa rast HDP v stálych cenách spomalil z 3,0% v roku 2021 na 1,7% v roku 2022.
Štruktúra rastu HDP zásadnejšie neprekvapila a len potvrdila, že slovenskú ekonomiku v závere roka držal v čiernych číslach predovšetkým silný domáci dopyt, a to spotrebný i investičný. Naopak, bilancia v zahraničnom obchode sa zhoršila pod vplyvom spomaľujúcich vývozov a naopak (pod tlakom rastúceho domáceho dovozu) zrýchľujúcich dovozov. Medziročný rast vývozov sa v závere roka spomalil z 8,8% na 2,6%, zatiaľ čo medziročný rast dovozov zrýchlil z 6,9% na 8,0%. Čistý export tak uberal z medziročného rastu HDP takmer 5 pb. Vyššie dovozy boli ťahané najmä silnejúcim domácim dopytom. Jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá v závere roka klesala, bola spotreba vlády (-2,0% medziročne). Spotreba domácnosti i investície naopak, trocha prekvapivo, pomerne významne pridali.
Prekvapivé to bolo najmä v prípade spotreby domácnosti, ktorej dynamika medziročného rastu sa zrýchlila z 3,0% na 4,7%, a to aj napriek rekordnému (7,6%) poklesu (najsilnejšieho od roku 2000) reálnej mzdy. Reálny pokles disponibilných príjmov domácnosti (po započítaní ostatných príjmov, vrátane sociálnych transferov) bol síce miernejší, „len“ na úrovni -3,7%, s výnimkou pandemického druhého kvartálu 2020 však stále najsilnejší od záveru roku 2011. Domácnosti tak v predvianočnom období významnejšie siahali aj na svoje úspory. Miera úspor (po zohľadnení sezóny) klesla na historicky najnižšiu úroveň. Spotrebu domácnosti však pomáha chrániť aj relatívne robustný trh práce – nezamestnanosť zatiaľ pomerne dobre odoláva energetickému šoku a ekonomickému spomaleniu. Výdavky domácnosti podporuje aj relatívne štedrá a plošná podpora vlády, ktorá významne obmedzila negatívne dopady rastu cien energií na náklady domácnosti. Plošný charakter opatrení tlmí negatívne dopady aj na domácnosti vo vyšších príjmových deciloch (zvyčajne s nadpriemernou spotrebou), ktoré tak nie sú nútené nijako obmedzovať svoju spotrebu.
Rast HDP v závere roka významne podporili aj hrubé investície, ktoré po poklese o 4,5% v predchádzajúcom štvrťroku obnovili medziročný rast, a to dokonca pomerne dynamický – oproti záveru predchádzajúceho roka boli vyššie až o 22,0%. Významnou mierou k tomu prispela najmä tvorba zásob – z údajov zahraničného obchodu sa dá predpokladať, že predovšetkým podporená vyššími (technické) zásobami plynu. Zrýchlila sa však i dynamika medziročného rastu fixných investícií, a to z 8,2% na 9,8%. Fixné investície opäť významnejšie podporila verejná správa, ktorá zaznamenala (v bežných cenách) až 32% medziročný nárast. Jemne sa však zrýchlila i dynamika rastu súkromných investícií.
Pri pohľade na ponukovú stranu HDP, slovenskú ekonomiku v závere roka ťahalo nahor najmä jej kľúčové odvetvie – výroba dopravných prostriedkov. Pridaná hodnota vo výrobe áut sa medziročne zvýšila až o 16,3%, a to aj napriek tomu, že na vývozoch, či produkcii sa rast odvetvia ukazoval len v obmedzenej miere. Prekvapivo silný (dvojciferný) medziročný nárast pridanej hodnoty v závere roka vykázali aj niektoré energeticky náročné odvetvia priemyslu ako hutníci (14,7%) a výrobcovia chemikálií (18,6%). V úhrne však priemysel čísla HDP znižoval – nadpriemerný rast spracovateľského priemyslu (o 2,8%) totiž výrazne tlmila klesajúca energetika. Pridaná hodnota priemyslu tak medziročne klesla o 0,4%. Medziročne nižšiu pridanú hodnotu vykázali aj finančné služby (-6,9%), či činnosti v oblasti nehnuteľností (-1,6%). Ostatné služby rast ekonomiky prevažne podporovali. Relatívne najmenej pritom rástla pridaná hodnota v stavebníctve (o 0,4% medziročne), a to i napriek pomerne silnému rastu investícií (i fixných) v závere roka.
Výhľad
Ekonomika eurozóny i Slovenska sa v závere roka vyhla poklesu ekonomickej aktivity. Indikátory sentimentu pritom naznačujú, že pokles by eurozóna nemusela zaznamenať ani v úvode tohto roka, a to najmä vďaka zmierneniu obáv z eskalácie energetickej krízy, čo sa prejavilo aj na stabilizácií cien energií a lepšej kondícií ekonomík krajín eurozóny. Silnejší ako očakávaný externý dopyt by mal pomáhať aj slovenskému priemyslu, hoci čísla zo záveru roka tomu zatiaľ veľmi nenasvedčovali a nenasvedčuje tomu zatiaľ ani aktuálna (pesimistická) nálada v slovenskom priemysle. Rizikom pre slovenskú ekonomiku by mohlo byť postupné zoslabenie domáceho spotrebného dopytu, ktorý v závere roka viac ako kompenzoval slabšiu kondíciu domáceho priemyslu. Predpokladáme, že rekordne nízka miera úspor domácnosti nebude dlhodobo udržateľná. A hoci sa pokles reálnych príjmov domácnosti bude v tomto roku postupne zmierňovať, v druhej polovici by dokonca mohli opäť mierne rásť, spotreba domácnosti by už nemusela prispievať k rastu ekonomiky. Prekvapivé koncoročné oživenie spotreby pripisujeme najmä efektu Vianoc, ktorý na druhej strane mohol vyčerpať posledné rezervy časti domácnosti a obmedziť potenciál ďalšieho rastu spotreby v úvode tohto roka. Na druhej strane, odolnejší trh práce (najmä na západe krajiny) ako sme pôvodne očakávali znižuje masu ľudí, ktorí prišli/prídu o prácu a nepriamo tak môže zmierňovať aj negatívne dopady vysokej inflácie na domácu spotrebu (strata práce/príjmu má zvyčajne na spotrebu väčší vplyv ako pokles reálnych príjmov).
Kým domáca spotreba by mohla ekonomiku v tomto roku skôr brzdiť, nahor by ju mali potiahnuť verejné výdavky (nedá sa vylúčiť, že výdatne podporené aj blížiacimi sa septembrovými voľbami). Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014-20, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období. Spolu s prvými investíciami z Plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície (i ekonomiku). Vyššie verejné investície by pritom mohli viac ako plne kompenzovať i slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus i rastúce úrokové sadzby. Ekonomický rast v tomto roku by mala podporiť aj kľúčová časť ekonomiky – automobilový priemysel. Ten by mohol ťažiť z ďalšieho uvoľňovania úzkych hrdiel (hoci tie najskôr v nejakej forme ešte pretrvajú počas celého roka) i investícií z minulých rokov smerujúcich do novej produkcie. Najmä v prvej polovici roka by však príprava výrobných liniek na novú produkciu, či zmenu produkcie mohla prinášať dodatočnú volatilitu do produkcie sektora i výkonu ekonomiky.
Lepší záver roka i vyššia odolnosť kľúčového trhu eurozóny voči energetickej kríze ako sme očakávali ešte v závere minulého roka nás vedú k revízií rastu ekonomiky v tomto roku smerom nahor, z pôvodne očakávaných 0,5% na 1,0%.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank