Región strednej a východnej Európy má dlhú históriu automobilového priemyslu, ktorý je aj pre Slovensko kľúčovým odvetvím – v produkcii vozidiel po zohľadnení počtu obyvateľov je naša krajina svetovým lídrom. Výroba vozidiel zohráva dôležitú rolu aj v okolitých krajinách (najmä Česko a Maďarsko), čím sa región stáva prirodzene atraktívnym aj pre výrobu batérií do elektromobilov.
Postupný prechod od spaľovacích motorov k alternatívnym pohonom motivuje firmy otvárať nové baterkárne blízko svojich potenciálnych odberateľov (inými slovami, blízko súčasných závodov). Z aktuálnych dát sa zdá, že v tomto boji o batérie nateraz vedie Maďarsko, kde sa spomedzi krajín strednej a východnej Európy očakáva zďaleka najvyššia kapacita výroby batérií do roku 2030, a to až 250 GWh. A hoci sa o nových potenciálnych projektoch pre Slovensko veľa hovorí, potvrdená kapacita je nateraz na úrovni asi 10 GWh, neporovnateľne menej než v okolitých krajinách. Z ekonomického hľadiska nie je pri voľnom toku tovaru pre firmy dôležité, či to bude napríklad na slovenskej či maďarskej strane hraníc, čoraz dôležitejšiu úlohu preto začínajú zohrávať aktivity vlády a poskytované subvencie. Tento trend je však globálnym, konkurencia pre Slovensko je tak výrazne širšia.
Slovensko sa stále drží na čele rebríčka vo výrobe automobilov, aj v prostredí problémov v dodávateľských reťazcoch si slovenské automobilky dokázali udržať solídny výkon. Počet vyrobených automobilov v minulom roku sa tak stále pohyboval okolo jedného milióna, čo predstavuje asi 184 vozidiel na tisíc obyvateľov, suverénne najviac spomedzi všetkých krajín sveta. Za Slovenskom nasleduje Česko s počtom asi 116 vozidiel na tisíc ľudí, nasledované Južnou Kóreou, Japonskom a Maďarskom.
Plány na zelenú transformáciu prinášajú so sebou aj výzvy v oblasti dopravy, najmä pri prechode od klasických spaľovákov k iným typom pohonu so zastavením ich predaja od roku 2035. Súčasné obdobie je preto potrebné využiť na prípravu na výraznú zmenu v správaní ľudí a v cestovných návykoch, napríklad prípravu elektrickej siete a zvýšenie počtu nabíjačiek. Tieto sú v najvyšších počtoch v krajinách ako Holandsko či Nemecko, keďže tu trhový podiel e-vozidiel dosahuje niekoľko percent. Môžeme preto viesť debatu podobnú otázke „sliepka či vajce“ – či pre podporu elektromobility musíme skôr podporovať nákup elektrických vozidiel (čo motivuje k budovaniu nabíjacích miest) alebo musíme najskôr budovať infraštruktúru, čo podporí dopyt.
Zmena však nenastane iba v správaní spotrebiteľov, ale aj na strane výrobcov. V regióne strednej a východnej Európy sa posilňujú kapacity na výrobu (či skladanie) batérií. Premiantom je najmä Maďarsko a Poľsko, kde sa do roku 2030 predpokladajú kapacity až vo výške 250 GWh, resp. 120 GWh. Slovensko zatiaľ na svojich väčších investorov pre výrobu batérií stále čaká, väčšou investíciou je nateraz iba InoBat vo Voderadoch s očakávanou produkciou 10 GWh. Menšie projekty však bežia či budú bežať v trnavskom Stelantise a v Porsche na Považí. Jedným z väčších projektov, čakajúcim na rozhodnutie, je baterkáreň našej najväčšej automobilky Volkswagen.
Vzhľadom na význam automobilového priemyslu pre Slovensko je dôležité, aby aj slovenská ekonomika pracovala s trendom elektromobility. Hoci je z ekonomického hľadiska pre firmy výhodná aj poloha baterkární v Maďarsku či Poľsku, aj Slovensko má potenciál vyrábať vlastné baterky – aj vzhľadom na potrebu zvýšenia pridanej hodnoty v automobilovom priemysle. Na druhej strane do popredia stále vystupujú otázky o ekologickej stránke výroby (napr. spotreba vody) či ďalšieho zhodnotenia a recyklácie použitých batérií. Slovensko však pri týchto investíciách čelí globálnej konkurencií, v ktorej sa čoraz viac o slovo hlásia dotácie a štátna podpora.
Na strane dopytu sú to početné opatrenia krajín napríklad na nákup vozidla či budovanie nabíjačiek; na strane výrobcov sú to najmä dotácie slúžiace na zatraktívnenie konkrétnej krajiny. Za všetky môžeme spomenúť Inflation Reduction Act zo Spojených štátov, ktorý výrobcom dáva daňové úľavy pri produkcii a využívaní materiálov zo Severnej Ameriky. Slovensko, ako aj EÚ, preto musia hľadať cesty ako si udržať svoju atraktivitu a konkurencieschopnosť v medzinárodnom prostredí, kde štátne subvencie začínajú zohrávať čoraz dôležitejšiu rolu.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne