Podobne ako vo viacerých iných európskych krajinách (napríklad Nemecku, či Česku), aj na Slovensku Štatistický úrad na základe spresnených údajov revidoval ekonomický rast v treťom štvrťroku smerom nahor. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa HDP v stálych cenách zvýšilo o 0,4% (namiesto pôvodných 0,3%). V medziročnom porovnaní Štatistický úrad zvýšil rast ekonomiky až o 2 desatiny – dynamika medziročného rastu sa tak jemne nespomalila (na pôvodne zverejnených 1,2%), ale naopak zrýchlila z 1,3% v druhom štvrťroku na 1,4% v treťom štvrťroku. HDP Slovenska tak prevyšovalo predpandemické maximálne úrovne z konca roku 2019 o 0,9% (sezónne očistené).
Rastové čísla si v lete udržala aj eurozóna a EÚ v priemere. Podobne ako v prípade Slovenska, aj v prípade EÚ a eurozóny revidoval Eurostat rýchly odhad HDP v treťom štvrťroku smerom nahor, v prípade eurozóny o desatinu z 0,2% na 0,3% (sezónne očistené), v prípade EÚ o dve desatiny z 0,2% na 0,4% (sezónne očistené). Napriek tomu sa však dynamika rastu európskej ekonomiky v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi výraznejšie spomalila. V kombinácií s menej priaznivým bázickým efektom sa to prejavilo aj na dynamike medziročného rastu, ktorá sa spomalila z 4,2% na 2,3% v eurozóne, resp. zo 4,3% na 2,5% v priemere v EÚ. Kým eurozóna i EÚ si ako celkom stále udržali rast aj počas leta, neplatilo to už pre všetky krajiny. Z 27 krajín EÚ si až 9 pripísalo medzikvartálny pokles HDP. V medziročnom porovnaní sa však zatiaľ znížil len výkon lotyšskej (o 0,4%) a estónskej ekonomiky (o 2,3%). Najvýraznejší (medzikvartálny) pokles si treťom štvrťroku pripísalo Estónsko (-1,8%ň, Lotyšsko (-1,7%) a Slovinsko (-1,4%). V ostatných krajinách pokles HDP nepresiahol 0,5%. Naopak, najrýchlejšie rástol HDP opäť v Írsku (2,3% medzikvartálne / 33,0% medziročne). Pomerne silný rast si však stále držali aj ekonomiky Poľska, Rumunska, Malty, či Cypru.
Zverejnená štruktúra rastu slovenského HDP potvrdila, že ekonomiku počas leta potiahlo nahor najmä čiastočne uvoľnenie úzkych hrdiel v automobilovom priemysle. To sa ukázalo najmä na obnovení medziročného rastu pridanej hodnoty v spracovateľskom priemysle (o 4,5%), či na pomerne dynamickom medziročnom raste vývozov (8,8%). Naopak, podľa očakávaní sa zmierňoval rast spotreby domácnosti – z 4,3% na 3,0%, ktorú čoraz viac nahlodáva rekordne vysoká inflácia. V porovnaní s našimi očakávaniami (vychádzajúcimi z mesačných čísel maloobchodných tržieb) však rast spotreby domácnosti stále prekvapoval skôr pozitívne. Akokoľvek, nižšia spotreba sa prejavila aj na spomalení rastu pridanej hodnoty v základných službách – obchod, doprava, hotely a reštaurácie (z 8,3% na 1,8% medziročne). Výrazne zoslabol aj medziročný rast pridanej hodnoty v administratívnych a odborných službách (z 9,2% na 0,7%), či vo verejnom sektore vrátane školstva a zdravotníctva (z 4,0 na -0,3%). Klesajúcu pridanú hodnotu stále hlási finančný sektor (13,3%).
V treťom štvrťroku príjemne prekvapila tvorba fixného kapitálu, ktorej medziročný rast sa zrýchlil z 0,5% až na 8,2%. Významnou mierou k tomu prispeli verejné i súkromné investície. Súkromné investície podporili najmä vyššie investície do nehnuteľností, pomerne dynamicky však rástli aj investície v kľúčovom spracovateľskom priemysle, vrátane automobilového priemyslu, kde finišuje investícia najväčšej tuzemskej automobilky do rozšírenia výrobných kapacít. Celkové investície však v treťom štvrťroku medziročne klesli o 4,5%, keď nárast fixného kapitálu viac ako plne kompenzovalo pomerne masívne spomalenie tvorby zásob. Predpokladáme, že to bolo dôsledkom rozpúšťania zásob po uvoľnení úzkych hrdiel (najmä zásob nedokončenej výroby), ale aj ukončenia viacerých stavebných investícií (a ich presunu zo zásob do fixného kapitálu). Nižšia tvorba zásob a spomaľujúca spotreba domácnosti sa podpísali aj na pomalšom raste dovozov. Dynamika ich medziročného rastu sa síce (podobne ako pri vývoze) v treťom štvrťroku zrýchlila z -1,4% na 6,9% (pravdepodobne najmä vďaka vyšším dovozom do výroby), za rastom vývozov (8,8%) však významnejšie zaostala. Príspevok čistého exportu k rastu HDP sa tak zvýraznil na 1,5 pb. Na rozdiel od predchádzajúcich štvrťrokov tak už medziročný rast ekonomiky neťahal domáci, ale externý dopyt.
Výhľad: Napriek výrazne lepšiemu ako očakávanému tretiemu štvrťroku, náš rast HDP tento rok smerom nahor nerevidujeme. Dôvodom je významná revízia prvého polroka (smerom nadol z 2,4% na 2,1%) i horšie vyhliadky do záveru roka. Domácu spotrebu by mala čoraz viac narúšať vysoká inflácia a nízka spotrebiteľská dôvera. Finančné vankúše časti domácnosti sa už výrazne stenčili, čo by malo tlmiť aj vianočný efekt do spotreby. Ten by sa pritom mohol vo väčšej miere opäť presunúť do povianočných výpredajov (hľadanie nízkej ceny v povianočných výpredajoch). Ekonomiku by mal brzdiť aj slabnúci zahraničný dopyt, vracajúce sa úzke hrdlá v automobilovom priemysle, či vysoké ceny energií, ktoré ohrozujú najmä energeticky náročne odvetvia (hutníctvo, chémia). Naopak, aspoň čiastočne by rast mohlo začať podporovať stavebníctvo a reštart výstavby verejnej infraštruktúry (financovanej z EÚ zdrojov). Tento efekt však bude tlmený rozhodnutím využiť časť dosiaľ nevyčerpaných zdrojov na stropovanie cien energií pre domácnosti v budúcom roku. Ekonomika by v závere roka mohla dostať aj impulz v podobe produkcie na sklad, keď by sa časť priemyslu mohla snažiť využiť končiace kontrakty na dodávky energií (s nižšou cenou ako očakávaná nová cena). Silu tohto efektu však nevieme úplne odhadnúť a považujeme ho skôr len za pozitívne riziko pre štvrtý štvrťrok (a negatívne riziko pre prvý štvrťrok budúceho roka). Slabosť v ekonomike by mala pretrvávať aj v úvode budúceho roka. Slovenská ekonomika by sa tak na prelome rokov, podobne ako ekonomika eurozóny, nemala vyhnúť miernej technickej recesii (dva po sebe nasledujúce kvartály s medzikvartálnym poklesom HDP). Od druhého štvrťroka budúceho roka očakávame postupný reštart ekonomiky, podporený dočerpávaním eurofondov i novými kapacitami v automobilovom priemysle (a ďalším uvoľňovaním úzkych hrdiel). Slovenská ekonomika by si tak, napriek slabšiemu úvodu roka, mala udržať mierny ekonomicky rast aj v budúcom roku (okolo 0,5%). Čoraz väčšie riziko však vidíme v stabilite domácej politickej scény. Politická nestabilita by totiž mohla ohroziť aj dočerpávanie eurofondov a teda aj pozitívne efekty z toho plynúce do HDP. Bez pozitívneho vplyvu verejných investícií by najskôr Slovensko v budúcom roku nezaznamenalo ani ekonomický rast a ekonomika by len stagnovala.
Ľubomír Koršňák, ekonóm UniCredit Bank Czech republic and Slovakia