Zamestnanec, ktorý v roku 2026 pracoval iba niekoľko mesiacov, môže po skončení roka dostať späť časť alebo všetky zrazené preddavky na daň. Dôvodom je celoročná nezdaniteľná časť základu dane, ktorá sa pri splnení podmienok nekráti podľa počtu odpracovaných mesiacov. Preplatok však nevzniká automaticky. Rozhoduje výsledná ročná daň a suma preddavkov, ktoré už odviedol zamestnávateľ.
Plná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 5 966,73 eura. Pri mesačnom výpočte mzdy predstavuje 497,23 eura. Podľa údajov, ktoré zverejnila Finančná správa k nezdaniteľnej časti za rok 2026, plná suma patrí daňovníkovi so základom dane najviac 26 083,13 eura. Pri vyššom základe dane sa nezdaniteľná časť znižuje podľa zákonného vzorca a pri dostatočne vysokom zárobku môže klesnúť na nulu.
Zamestnávateľ prihliada na mesačnú nezdaniteľnú časť iba vtedy, ak má zamestnanec podpísané vyhlásenie na jej uplatnenie. Pri novom pracovnom pomere ju môže zohľadniť už za mesiac nástupu. Človek, ktorý začne pracovať napríklad v júli, tak do decembra využije najviac šesť mesačných súm. Pri ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní sa však nárok posudzuje za celý rok.
Nezdaniteľná časť sa neodpočítava od čistej mzdy ani priamo od hrubého príjmu. Znižuje základ dane, ktorý sa pri zamestnancovi určuje zo zdaniteľných príjmov po odpočítaní povinného poistného. Až z takto upraveného základu sa vypočíta ročná daň. Tá sa následne porovná so zrazenými preddavkami, pričom peniaze sa vracajú iba vtedy, ak preddavky prevýšili výslednú daňovú povinnosť.
Celoročný nárok sa nekráti podľa odpracovaných mesiacov
Rozdiel medzi mesačným a ročným uplatnením ukazuje jednoduchý model. Predpokladá, že zamestnanec mal v pracovných mesiacoch podpísané vyhlásenie, jeho základ dane umožňoval využiť celú mesačnú sumu a podľa celoročného základu dane má nárok na plnú nezdaniteľnú časť. Tabuľka neukazuje výšku preplatku, ale nezdaniteľnú sumu, ktorú možno dodatočne zohľadniť pri ročnom výpočte.
| Priebeh práce v roku 2026 | Nezdaniteľná časť využitá mesačne | Ročná nezdaniteľná časť | Rozdiel pri ročnom prepočte |
|---|---|---|---|
| Práca od januára do apríla | 1 988,92 eura | 5 966,73 eura | 3 977,81 eura |
| Práca od júla do decembra | 2 983,38 eura | 5 966,73 eura | 2 983,35 eura |
Rozdiel niekoľkých centov pri šiestich mesiacoch vzniká zaokrúhlením mesačnej nezdaniteľnej časti. Zamestnanec, ktorý skončil v práci na konci apríla a zvyšok roka už nemal zdaniteľný príjem, môže pri ročnom výpočte využiť aj časť nároku neuplatnenú v mesiacoch bez mzdy. Rovnaké pravidlo platí pri nástupe do zamestnania až v priebehu roka.
Ak by mal zamestnanec za celý rok základ dane 4 500 eur a spĺňal podmienky na plnú nezdaniteľnú časť, suma 5 966,73 eura pokryje celý jeho základ dane. Upravený základ na výpočet dane bude nulový. Ak mu zamestnávateľ v niektorých mesiacoch zrazil preddavky, po ročnom prepočte môžu tvoriť preplatok. Nevyužitá časť nezdaniteľnej sumy sa však samostatne nevypláca.
Pri ročnom základe dane 10 000 eur zostane po odpočítaní plnej nezdaniteľnej časti suma 4 033,27 eura. Z nej sa vypočíta daň, ktorá sa porovná s už zaplatenými preddavkami. Zamestnanec preto môže dostať späť iba časť zrazenej dane alebo nemusí dostať nič. Samotný fakt, že nepracoval celý rok, ešte nezaručuje konkrétnu výšku preplatku.
Výsledok ovplyvní aj podpísané vyhlásenie
Ak zamestnanec počas pracovných mesiacov využíval mesačnú nezdaniteľnú časť v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu priebežne zrážal nižšie preddavky. Ročný preplatok preto môže byť menší než u človeka s rovnakým príjmom, ktorý vyhlásenie podpísané nemal. Druhému zamestnancovi mohla byť počas roka zrážaná vyššia daň, no nezdaniteľnú časť si dodatočne uplatní pri ročnom zúčtovaní alebo v priznaní.
Pri súbežnej práci pre viacerých zamestnávateľov môže byť vyhlásenie v rovnakom mesiaci podpísané iba u jedného z nich. Ostatní zamestnávatelia pri výpočte preddavkov mesačnú nezdaniteľnú časť neuplatnia. Po skončení roka sa však všetky zamestnanecké príjmy, povinné poistné a zrazené preddavky spoja a daň sa vypočíta zo spoločného ročného výsledku.
Dôležité je rozlišovať zdaniteľný príjem a základ dane. Hranica 2 983,37 eura, ktorá rozhoduje o povinnosti podať priznanie z dôvodu výšky príjmov, sa posudzuje podľa celkových zdaniteľných príjmov pred odpočítaním poistného. Nárok na plnú alebo krátenú nezdaniteľnú časť sa naopak určuje podľa základu dane. Ide teda o dve odlišné sumy, ktoré nemožno zamieňať.
Na preplatok môže mať vplyv aj daňový bonus, nezdaniteľná časť na manželku alebo manžela či odpočet oprávnených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Pri človeku pracujúcom iba časť roka však býva najčastejším dôvodom rozdiel medzi mesačne uplatnenou nezdaniteľnou časťou a jej celoročnou sumou. Každý výpočet treba posúdiť podľa údajov na potvrdeniach od zamestnávateľov.
Ročné zúčtovanie môže vykonať vybraný zamestnávateľ
Zamestnanec, ktorý mal v roku 2026 iba príjmy zo zamestnania, dohôd alebo iné príjmy zo závislej činnosti, môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie. Žiadosť aj všetky potrebné doklady mu musí odovzdať najneskôr do 15. februára 2027. Podrobnosti vysvetľuje prehľad, dokedy treba požiadať o ročné zúčtovanie dane za rok 2026.
Ak človek počas roka vystriedal viac pracovných miest, o zúčtovanie požiada jedného zo zamestnávateľov. Ak si nezdaniteľnú časť alebo daňový bonus uplatňoval u jedného či viacerých zamestnávateľov, môže si vybrať zamestnávateľa, u ktorého si tieto nároky uplatňoval. Ak ich neuplatňoval nikde, môže požiadať ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov. Vybranej firme musí predložiť potvrdenia od všetkých ostatných zamestnávateľov.
Z potvrdení sa do ročného zúčtovania preberú údaje o zdaniteľných príjmoch, zaplatenom poistnom, zrazených preddavkoch a vyplatených daňových bonusoch. Ak zamestnanec potrebuje potvrdenie od bývalého zamestnávateľa na zúčtovanie v inej firme, o jeho vystavenie má požiadať najneskôr do 5. februára 2027. Bývalý zamestnávateľ ho musí doručiť do 10. februára 2027.
Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31. marca 2027. Ak vznikne preplatok, podľa pravidiel Finančnej správy pre vrátenie preplatku ho musí vyplatiť najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2027, teda do konca mája 2027. Táto povinnosť platí aj voči bývalému zamestnancovi.
Dobrovoľné priznanie môže vrátiť zrazené preddavky
Ak celkové zdaniteľné príjmy za rok 2026 nepresiahli 2 983,37 eura a nevznikol iný dôvod na podanie daňového priznania, zamestnanec ho spravidla podávať nemusí. Môže ho však podať dobrovoľne, ak mu zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky. V priznaní si uplatní ročnú nezdaniteľnú časť a požiada o vrátenie vypočítaného daňového preplatku.
Finančná správa uvádza príklad zamestnanca, ktorý v roku 2026 dosiahol príjem 1 606,33 eura a od júla bol evidovaný na úrade práce. Zamestnávateľ mu zrazil preddavky 264,30 eura. Keďže jeho príjem nepresiahol hranicu 2 983,37 eura, priznanie nebolo povinné. Dobrovoľným podaním priznania typu A si však mohol vyčísliť preplatok vo výške zrazených preddavkov.
Ak príjmy presiahli 2 983,37 eura a zamestnanec nepožiadal o ročné zúčtovanie alebo nedodal všetky doklady načas, pri výlučne zamestnaneckých príjmoch podáva priznanie typu A. Ak mal aj ďalšie zdaniteľné príjmy, napríklad zo živnosti alebo z neoslobodenej časti prenájmu, spravidla potrebuje typ B. Viac možností opisuje prehľad, kto musí podať daňové priznanie za rok 2026.
Riadna lehota na podanie priznania za rok 2026 aj zaplatenie dane je 31. marec 2027. Oznámením možno termín spravidla predĺžiť do 30. júna 2027 a pri zdaniteľných príjmoch zo zahraničia najneskôr do 30. septembra 2027. Odklad sa nevzťahuje na ročné zúčtovanie, pri ktorom musí zamestnávateľ dostať žiadosť aj prílohy do 15. februára 2027.
Osobitné pravidlá platia pre ľudí, ktorí boli už k 1. januáru 2026 poberateľmi starobného, predčasného starobného alebo vybraného výsluhového dôchodku. Ak ich dôchodok vrátane 13. dôchodku presiahne 5 966,73 eura, nezdaniteľnú časť si neuplatnia. Pri nižšom dôchodku možno odpočítať iba rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou a vyplateným dôchodkom. Pred žiadosťou alebo priznaním si preto treba skontrolovať potvrdenia o príjmoch, výšku preddavkov aj podmienky nároku.
