Dávka v nezamestnanosti v roku 2026 zostáva počas prvých troch mesiacov na úrovni 50 % denného vymeriavacieho základu, potom však postupne klesá. Vo štvrtom mesiaci predstavuje 40 %, v piatom 30 % a v šiestom už iba 20 % denného vymeriavacieho základu. Pri rovnakom počte dní tak človek dostane v poslednom mesiaci o 60 % menej než na začiatku nezamestnanosti.
Nové pravidlá sa týkajú ľudí zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2026. Ak bol človek zaradený do evidencie najneskôr 31. decembra 2025, dávka zostáva počas celého podporného obdobia vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúci teda nie je deň skončenia pracovného pomeru, ale deň zaradenia do evidencie.
Dávka sa poskytuje za kalendárne, nie iba pracovné dni. Mesačná suma preto závisí aj od toho, či má konkrétny mesiac 28, 30 alebo 31 dní. Sociálna poisťovňa určuje denný vymeriavací základ zo súčtu príjmov, z ktorých poistenec platil poistné na poistenie v nezamestnanosti, a z počtu dní rozhodujúceho obdobia. Spravidla ide o dva roky pred zaradením do evidencie.
Nasledujúce príklady počítajú so stabilnou priemernou hrubou mzdou 1 000, 1 500 alebo 2 000 eur a s 30-dňovými mesiacmi. Ide o orientačný model, ktorý umožňuje porovnať jednotlivé fázy podpory. Skutočná suma sa môže líšiť podľa presného rozhodujúceho obdobia, počtu dní v mesiaci, vymeriavacích základov a období, ktoré sa z výpočtu nezapočítavajú.
Koľko dostane nezamestnaný každý mesiac
Pri hrubej mzde 1 000 eur vychádza dávka v prvých troch mesiacoch približne na 493,20 eura mesačne. Vo štvrtom mesiaci klesne na 394,60 eura, v piatom na 295,90 eura a v šiestom na 197,30 eura. Pri mzde 2 000 eur sú modelové sumy dvojnásobné, pokiaľ sa neuplatní zákonom stanovené maximum.
| Obdobie poberania | Hrubá mzda 1 000 eur | Hrubá mzda 1 500 eur | Hrubá mzda 2 000 eur | Maximum pri nároku od 1. júla 2026 |
|---|---|---|---|---|
| Prvý mesiac | 493,20 eura | 739,80 eura | 986,40 eura | 1 597,90 eura |
| Druhý mesiac | 493,20 eura | 739,80 eura | 986,40 eura | 1 597,90 eura |
| Tretí mesiac | 493,20 eura | 739,80 eura | 986,40 eura | 1 597,90 eura |
| Štvrtý mesiac | 394,60 eura | 591,80 eura | 789,10 eura | 1 278,30 eura |
| Piaty mesiac | 295,90 eura | 443,90 eura | 591,80 eura | 958,70 eura |
| Šiesty mesiac | 197,30 eura | 295,90 eura | 394,60 eura | 639,20 eura |
| Spolu v modeli pre rok 2026 | 2 367,40 eura | 3 551 eur | 4 734,70 eura | 7 669,90 eura |
| Spolu pri sadzbe 50 % počas šiestich mesiacov | 2 959,20 eura | 4 438,80 eura | 5 918,40 eura | 9 587,40 eura |
| Rozdiel | 591,80 eura | 887,80 eura | 1 183,70 eura | 1 917,50 eura |
Ak by mali všetky mesiace rovnaký počet dní, človek podľa nových pravidiel dostane za celé obdobie približne o pätinu menej než pri sadzbe 50 % počas všetkých šiestich mesiacov. Najväčší prepad príjmu prichádza medzi tretím a šiestym mesiacom. Pri mzde 1 500 eur ide v modelovom 30-dňovom mesiaci o pokles zo 739,80 eura na 295,90 eura.
Strop dávky závisí od dátumu vzniku nároku. Od 1. januára do 30. júna 2026 dosahovala maximálna dávka v prvých troch mesiacoch 1 503,20 eura za 30 dní alebo 1 553,30 eura za 31 dní. Pri nárokoch vzniknutých od 1. júla 2026 je maximum 1 597,90 eura za 30 dní a 1 651,10 eura za 31 dní. V štvrtom, piatom a šiestom mesiaci sa aj maximálna dávka znižuje podľa sadzieb 40 %, 30 % a 20 % denného vymeriavacieho základu.
Nárok vyžaduje najmenej 730 dní poistenia
Základnou podmienkou je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň musí byť človek počas posledných štyroch rokov pred zaradením poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Dni nemusia nasledovať bez prerušenia a môžu pochádzať od viacerých zamestnávateľov. Samotná evidencia na úrade práce bez potrebného obdobia poistenia nárok nevytvorí.
Na dávku spravidla dosiahnu zamestnanci v pracovnom pomere aj ľudia pracujúci na dohody s pravidelným mesačným príjmom, ak sú z nich povinne poistení v nezamestnanosti. Živnostník ani iná samostatne zárobkovo činná osoba povinne poistení v nezamestnanosti nie sú. Nárok môžu získať, ak boli dobrovoľne poistení a splnia zákonné podmienky vrátane potrebného počtu dní poistenia.
Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá na nárok, výšku ani dĺžku poberania dávky vplyv. Zamestnanec preto môže dostať dávku aj vtedy, keď výpoveď podal sám alebo sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru. Nerozhoduje ani to, či pracoval na určitý alebo neurčitý čas.
Najjednoduchšie je podať na príslušnom úrade práce žiadosť o zaradenie do evidencie, ktorá zároveň slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Úrad ju elektronicky postúpi Sociálnej poisťovni, ktorá nárok posúdi, prizná a vypláca dávku. Pri podaní do desiatich kalendárnych dní po skončení zamestnania môže evidencia nadviazať od nasledujúceho dňa po jeho skončení.
Po návrate na úrad sa dávka dočerpá
Ak sa nezamestnaný počas poberania dávky zamestná, úrad práce ho vyradí z evidencie a Sociálna poisťovňa výplatu zastaví. Nevyčerpaná časť však nemusí prepadnúť. Ak sa človek najneskôr do dvoch rokov opäť zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, môže pokračovať v čerpaní zostávajúcej časti pôvodného šesťmesačného obdobia.
Pokračovanie nadväzuje na mesiac, v ktorom sa pôvodná podpora skončila. Kto napríklad vyčerpal prvé tri mesiace a následne nastúpil do zamestnania, po návrate do evidencie začne čerpať štvrtý mesiac so sadzbou 40 % denného vymeriavacieho základu. Výpočet vychádza z rovnakého denného základu, z ktorého bola určená predchádzajúca dávka.
Po vyčerpaní najmenej troch mesiacov môže poistenec namiesto neskoršieho dočerpania písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia. Musí pritom splniť aj ďalšie zákonné podmienky, najmä nesmie mať priznaný starobný, predčasný starobný ani invalidný dôchodok pri poklese schopnosti pracovať o viac ako 70 %. Jednorazovou výplatou pôvodný nárok zanikne, takže zostávajúcu podporu už po prípadnom návrate na úrad práce nedostane.
