Európska centrálna banka a americký Federálny rezervný systém môžu v septembri zvoliť rozdielny postup. Kým v eurozóne sa očakáva ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, americká centrálna banka ich pravdepodobne ponechá bez zmeny. Tvrdí to Václav Franče, ekonomický analytik finančného domu Uniqa.
Európska centrálna banka v júli prerušila zvyšovanie sadzieb a depozitnú sadzbu ponechala na úrovni 2,25 percenta. Franče predpokladá, že v septembri by ju mohla zvýšiť na 2,50 percenta. Najbližšie menovopolitické zasadnutie banky je naplánované na 9. a 10. septembra.
O týždeň neskôr bude o sadzbách rozhodovať americký Federálny rezervný systém. Ten ich v júli ponechal v pásme od 3,50 do 3,75 percenta. Pravdepodobnosť septembrového zvýšenia sa podľa Frančeho znížila z približne 70 percent na konci júla na súčasných 30 percent.
Dôvodom rozdielneho postupu je aj odlišné postavenie centrálnych bánk. Kým Európska centrálna banka sa sústreďuje predovšetkým na cenovú stabilitu, americký Fed musí prihliadať aj na situáciu na trhu práce.
Americká ekonomika v júli prišla o 23-tisíc pracovných miest. Miera nezamestnanosti zostala na úrovni 4,1 percenta. „V takomto prostredí by sa Fedu zvyšovanie sadzieb obhajovalo len veľmi ťažko,“ tvrdí Franče.
Podľa neho zohráva úlohu aj politický tlak, ktorému Fed čelí zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten dlhodobo presadzuje nižšie úrokové sadzby. Trump zároveň nominoval súčasného predsedu Fedu Kevina Warsha.
Obavy finančných trhov sa prejavili najmä pri dlhodobých amerických dlhopisoch. Výnos 30-ročného štátneho dlhopisu dosiahol 17. augusta 5,31 percenta, najviac od roku 2007. Do 25. augusta síce klesol na 5,17 percenta, naďalej však zostáva vysoký.
Drahšie dlhodobé financovanie môže udržať vyššie úroky pri hypotékach a podnikových úveroch. „Hoci sa ECB a Fed uberajú rozdielnymi cestami, svetová ekonomika sa vysokým úrokovým sadzbám zatiaľ pravdepodobne nevyhne,“ uzavrel Franče.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
