Slovenská ekonomika by mala v roku 2027 vzrásť o 1,8 percenta. Oproti júnovému odhadu, ktorý počítal s rastom o 1,5 percenta, sa tak výhľad mierne zlepšil. Vyplýva to z novej prognózy ministerstva financií, ktorá už zohľadňuje parametre pripravovaného rozpočtu na budúci rok.
K rastu má prispieť vyššia spotreba domácností aj oživenie vývozu. Významnú úlohu má zohrať spustenie výroby v automobilke Volvo. Ekonomiku však podľa rezortu naďalej brzdia obchodné vojny, americké clá, energetická kríza a slabšia konkurencieschopnosť Európskej únie.
Celková inflácia by sa mala na budúci rok spomaliť na 2,9 percenta. Prognóza pritom predpokladá pokračovanie energopomoci pre domácnosti, ktorá má tlmiť zdražovanie. Výsledný rast cien tak bude závisieť aj od podoby tejto podpory.
Ceny potravín medziročne klesajú už tri mesiace za sebou. Za celý rok 2026 by potraviny bez nápojov mohli byť v priemere takmer o jedno percento lacnejšie než vlani.
Pomalšie zdražovanie má pomôcť aj kúpnej sile zamestnancov. Priemerná nominálna mzda by mala v tomto roku stúpnuť o 4,5 percenta. V roku 2027 rezort očakáva rast reálnych miezd, teda zárobkov po zohľadnení inflácie, o 1,4 percenta.
Slovensko by podľa týchto odhadov malo na budúci rok rásť rýchlejšie než eurozóna. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj znížila odhad jej rastu z 1,2 percenta na jedno percento. V rokoch 2029 a 2030 ministerstvo očakáva rast slovenskej ekonomiky mierne nad dvoma percentami, ku ktorému má prispieť intenzívnejšie čerpanie európskych fondov.
Oproti júnovým očakávaniam sa zlepšil aj výhľad daňových a odvodových príjmov. Najviac k tomu prispieva daň z pridanej hodnoty. Vyšší výnos prináša aj daň z príjmov firiem, keďže dodatočné daňové priznania ukázali priaznivejšiu ziskovosť podnikov, než sa pôvodne predpokladalo.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
