Vláda pripravila nový konsolidačný balík pre rok 2026, ktorý obsahuje 22 opatrení za celkovo 2,7 miliardy eur. Informoval o tom dnes minister financií Ladislav Kamenický.
Ide už o tretiu vlnu konsolidácie, ktorú pripravila táto vláda. Prvá vlna obsahovala 18 opatrení za dve miliardy eur a druhá mala 17 opatrení za 2,7 miliardy eur.
Vláda pristupuje ku konsolidácii verejných financií, pretože nám rastie dlh. „Musíme to pribrzdiť, musíme to zastaviť a potom to otočiť,“ povedal L. Kamenický. Bez konsolidácie by podľa ministra rástol dlh ako aj deficit, to by sa odrazilo na zhoršení ratingov, štát by platil vyššie úroky za požičané peniaze a štát by mal následne menej peňazí napríklad na sociálne veci a zdravotníctvo a bol by ďalší tlak na zdražovanie hypoték.
Štát chce v roku 2026 ušetriť na výdavkoch 1,3 miliardy eur. Z toho 1,14 miliardy bude predstavovať šetrenie ministerstiev a úradov. Pôjde napríklad o zníženie výdavkov na nákup tovaru a služby či rušenie a zlučovanie úradov. Obmedzí sa aj nákup nových vozidiel a nebudú sa realizovať nákupy, ktoré nie sú prioritou. Jednotlivé ministerstvá majú ministerstvu financií doručiť tabuľky, na čom presne ušetria.
Úradníkom na ministerstvách, im podriadených úradoch, ale aj na samosprávach, hasičom, vojakom, policajtom sa budúci rok nebudú valorizovať mzdy. Učiteľov, nepedagogických zamestnancov, lekárov či zdravotných sestier sa to nebude týkať.
Minister financií avizoval aj prepúšťanie a nevyplácanie odmien. Toto sa nebude vzťahovať napríklad na učiteľov a nepedagogických zamestnanov, lekárov, policajtov, hasičov, vojakov, zamestnancov finančnej správy, sudcov a prokurátorov.
Mestá a obce by mali v budúcom roku ušetriť 110 miliónov a vyššie územné celky 20 miliónov eur. Pri mestách a obciach to predstavuje úsporu 10 % a pri vyšších územných celkoch 15 % z peňazí, ktoré majú na prevádzku. Šetrenie sa nebude dotýkať napríklad regionálneho školstva.
Minister plánuje ušetriť aj tým, že niektoré výdavky, ktoré máme dnes v rozpošte, sa budú platiť z peňazí Európskej únie.
Vyššie dane
Zamestnávatelia budú zamestnancom dlhšie vyplácať PN. Kým dnes platia zamestnancom prvých 10 dní, po novom to bude 14 dní. Až od 15. dňa bude nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa. To má priniesť do rozpočtu 25 miliónov eur.
Dávka v nezamestnanosti sa bude od štvrtého mesiaca znižovať, každý mesiac o 10 %. Dnes dávka v nezamestnanosti dosahuje 50 % vymeriavacieho základu. Po novom bude na tejto úrovni len počas prvých troch mesiacov. V štvrtom mesiaci dosiahne 40 %, v piatom 30 % a v šiestom 20 %. To prinesie 24 miliónov eur.
13. dôchodok sa síce nezruší, ale v rokoch 2026 až 2028 zostane na tohtoročnej úrovni. Penzisti tak dostanú 667,30 eura. Doteraz platilo, že 13. dôchodok je na úrovni priemerného dôchodku z predchádzajúceho roku, takže sa každoročne zvyšoval. Zmrazenie 13. dôchodkov predstavuje úsporu v budúcom roku vo výške 34 miliónov eur.
Štát zvýši progresivitu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá prinesie do rozpočtu 206 miliónov eur. Dotknúť sa to podľa ministra má iba nadpriemerne zarábajúcich. Do ročného základu dane 44-tisíc eur zostane daň 19 %, od 44-tisíc to bude 25 %, od 60-tisíc bude daň 30 % a nad 75-tisíc daň bude na úrovni 35 %. Ústavní činitelia a poslanci budú platiť daň o 10 percent vyššiu ako ostatní. To znamená, že základná sadzba bude 29 % a potom podľa rastu príjmu 35 až 45 %.
Veľkým firmám stúpne daňová licencia
Pre firmy, ktoré majú zdaniteľný príjem aspoň 5 miliónov eur, sa suma daňovej licencie zvýši na 11 520 eur. Doteraz platili 3 840 eur. Pre menšie firmy sa výška daňových licencií nezmení. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnických osôb, ktorú musia zaplatiť aj stratové firmy.
Firmy z oblasti kolektívneho investovania zaplatia vyšší osobitný odvod. Jeho sadzba bude 15 %, pričom pôvodná základná sadzba je 4,36 %. Štát chce z toho získať 5 miliónov eur. Týkať sa to má investičných spoločností, správcovských spoločností, dôchodkových spoločností v druhom aj treťom pilieri. Podľa L. Kamenického je ziskovosť tohto sektora dlhodobo nadpriemerne vysoká.
Štát zvýši DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19 % na 23 %. Pôjde napríklad o čokolády, cukríky a podobné sladkosti, zmrzlinu, džemy, sladné nealko nápoje a slané pochutiny. Neplatí to na základné suroviny ako je cukor a soľ a nebude sa vzťahovať ani na detskú výživu, detské pokrmy, mliečne nápoje, jogurty, 100 % džúsy a DIA potraviny. Do rozpočtu by to malo priniesť 91 miliónov eur.
Ministerstvo financií viac zdaní aj hazard. Získať chce z toho 54 miliónov eur. Odvod na online hry sa zvýši z 27 na 30 %. Stúpnuť má aj efektívne zdanenie kamenných prevádzok. V súčasnosti dosahuje 14,3 % v prípade kasín a 16,9 % v prípade herní. Zvýšiť sa má na vládou schválené percento. Štát zavedie aj bankové poplatky za vklady kartou do hrania hazardných hier (príjem do rozpočtu by mal dosiahnuť 12 miliónov eur). Štát chce aj zavádzať opatrenia na obmedzenie čierneho trhu – majú sa vypínať weby a štát chce bojovať aj proti ilegálnym kasínam.
Minister Kamenický by chcel zrušiť aj Úrad pre reguláciu hazardu a kontrolu hazardu a začleniť ho pod ministerstvo financií alebo finančnú správu. Chce, aby bola nejaká akčná skupina, ktorá bude potierať nelegálne herne. Keď niekto nahlási nelegálnu herňu, tak aby sa to hneď v spolupráci s políciou riešilo.
Ministerstvo chce zaviesť po novom úhradu z primárnych materiálov vo výške 1,35 eura za tonu. Pôjde napríklad o ťažbu štrku, piesku, kameňa a štrkopiesku. Vzťahovať sa bude len na novú ťažbu a nie na recyklovaný materiál. Štát chce z toho získať 24 miliónov eur.
Generálny pardon pre dlžníkov na daniach
Štát chce bojovať aj proti daňovým únikom. V rámci toho chce zaviesť aj generálny pardon. Ak má niekto dlh na daniach a doplatí ho od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, nebude musieť platiť žiadnu pokutu ani sankčný úrok. Vzťahuje sa to na daň z príjmu, DPH, spotrebné dane, daň z motorových vozidiel a daň z poistenia.
Súčasťou boja proti daňovým únikom má byť aj zavedenie QR platieb, ktoré majú priniesť 14 miliónov eur. Obchodníci by mali pri QR platbách ušetriť na bankových poplatkoch. Táto možnosť by mala viesť k zníženiu daňovej medzery. Povinnosť prijímať bezhotovostné platby (nemusí to byť QR kód) budú mať všetci obchodníci. Štát to plánuje spustiť naplno od marca 2026.
Ak bude mať niekto počas materskej, PN či ošetrovnom príjem, bude musieť z neho zaplatiť odvody. Dnes, ak niekto dostane počas PN, materskej či na OČR odmenu, nemusí z nej zaplatiť poistné. Ministerstvo chce takto zabrániť účelovej optimalizácii. Priniesť by to malo 24 miliónov eur.
Štát chce aj lepšie kontrolovať PN, čo by malo priniesť 86 miliónov eur. Už v tomto roku štát zaviedol, že PN môže ukončiť aj posudkový lekár. Podľa ministra aj vďaka tomu za prvý polrok tohto roku klesol počet poberateľov nemocenskej dávky o 12-tisíc mesačne, čím štát ušetril 60 miliónov eur. Po novom by malo platiť, že ak to urobí, tak ošetrujúci lekár môže daného človeka znovu vypísať až po siedmich dňoch. Ak by ho chcel vypísať skôr, musí mať na to súhlas posudkového lekára.
Obmedzí sa aj odpočet DPH na autá na 50 %, ak sa využívajú aj na súkromné účely. Priniesť to má 86 miliónov eur. Podľa ministra sa doteraz systém zneužíval aj nákupom luxusných áut. Celých sto percent si budú môcť odpočítať tí podnikatelia, ktorí používajú auto len na podnikanie. Týka sa to len osobných áut. Rovnako to bude aj pri nákladoch na prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a náhradné diely. Podnikatelia takisto budú môcť do nákladov dať len polovicu ceny takéhoto auta. Podľa L. Kamenického podobný systém funguje v jedenástich krajinách EÚ.
Vyššie odvody pre živnostníkov
Konsolidáciu pocítia aj začínajúci živnostníci. V súčasnosti platí, že ak niekto začne podnikať, tak odvody do Sociálnej poisťovne musí po prekročení stanoveného príjmu platiť až od 1. júla nasledujúceho roku (ak si odloží daňové priznanie tak až od 1. októbra). Po novom sa odvodové prázdniny skrátia na šesť mesiacov. Odvodová povinnosť živnostníkom vznikne od 1. dňa šiesteho mesiaca po získaní oprávnenia podnikať. Očákava sa prínos 119 miliónov eur.
Od roku 2027 štát chce viac bojovať proti vynúteným živnostníkom. Ide podľa ministra o neférové konkurenčné prostredie a udržateľnosť sociálneho systému. Štát chce počet fiktívnych živnostníkov znižovať ročne o desať percent tým, že zavedie novú definíciu závislej práce a zvýši sankcie za nelegálne zamestnávanie. Priniesť by to malo 40 miliónov eur ročne.
Živnostníkom sa zvýšia sociálne odvody. Minimálny vymeriavací základ pre sociálnej odvody vzrastie z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Z minimálneho vymeriavacieho základu platí odvody väčšina živnostníkov. Po novom si tak budú musieť priplatiť 20 %. Ministerstvo financií tvrdí, že vďaka tomu nebudú živnostníci odkázaní na minimálny dôchodok. Toto opatrenie by malo zvýšiť budúce dôchodky živnostníkov o 13 percent. Do rozpočtu by to malo priniesť 102 miliónov eur. Minister neavizoval, že by sa vyšší minimálny vymeriavací základ mal vzťahovať aj na zdravotné poistenie.
O ďalšie percento stúpne zdravotný odvod zamestnancov, SZČO aj samoplatcov. Keďže sa zamestnancom zvýšia odvody, bude to mať priamy vplyv na ich čistú mzdu. Zamestnanec s hrubou mzdou 1 000 eur zaplatí mesačne na odvodoch navyše 10 eur a u zamestnanca s hrubou mzdou 1 500 eur to bude 15 eur. Toto opatrenie by malo štátu priniesť 358 miliónov eur.
- Vypočítajte si na jednoduchej kalkulačke, ako sa vám pre nárast odvodov v roku 2026 zmení čistá mzda
V budúcom roku sa dočasne zrušia dva dni pracovného pokoja. Do práce by sa malo ísť 6. januára (Zjavenie Pána – Traja králi) ako aj 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom). Trvalo budú zrušené dva sviatky – 1. september a 17. november. Zrušiť by sa mal zákaz predaja počas sviatkov. Priniesť to má 230 miliónov eur.
Zvýši sa aj daň z poistenia z 8 na 10 percent, čo má priniesť 36 miliónov eur. Táto daň sa vzťahuje na produkty neživotného poistenia, životného sa netýka. Peniaze z dane z poistenia sa majú zároveň presunúť na ministerstvo vnútra.
Štát zvažuje aj ďalšie opatrenia. Minister napríklad chce, aby sa banky podieľali na bonifikácii hypoték, plánuje zdaniť veľké obchodné reťazce a zaviesť daň z digitálnych služieb.
Minister Kamenický avizoval aj zachovanie energopomoci v objeme 435 miliónov eur. Priemerná domácnosť vďaka tomu ročne ušetrí 300 až 500 eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: