Nezamestnanosť dosiahne 10,2 percenta, akciové trhy sa prepadnú a ekonomika bude síce produkovať, ale nebude potrebovať ľudí. Takto opisujú analytici Citrini a Alap Shah v texte The 2028 Global Intelligence Crisis scenár z júna 2028, ktorý má pôsobiť ako makroekonomické memorandum písané z budúcnosti. Autori zdôrazňujú, že nejde o predpoveď, ale o myšlienkový experiment, ktorý má pomenovať riziká rýchlej adopcie umelej inteligencie.
V úvode fiktívneho memoranda trhy reagujú na nové dáta prudkým výpredajom. Nezamestnanosť je vyššia, než sa čakalo, a od vrcholu z októbra 2026 pokles amerického akciového trhu dosahuje už 38 percent. Pointa nie je v jednom čísle, ale v tom, že investori si vraj na takéto šoky postupne zvyknú. To, čo by ešte pred pár mesiacmi vyvolalo paniku, sa v scenári stáva len ďalším dňom v kalendári.
Autori sa potom vracajú na začiatok príbehu. Podľa nich nastal zlom koncom roka 2025, keď sa nástroje umelej inteligencie na programovanie výrazne zlepšili. V praxi to má znamenať, že schopný vývojár s pomocou moderných nástrojov dokáže v krátkom čase napodobniť hlavné funkcie stredne veľkého softvéru, ktorý im doteraz niekto poskytoval ako službu. Nemusí ísť o dokonalú kópiu so všetkými detailmi, no na rokovaniach o predĺžení zmlúv to podľa textu stačí. Firma, ktorá roky platila dodávateľovi vysoké sumy, začne zvažovať, či si riešenie nepostaví sama.
V scenári sa kľúčová zmena odohráva v nákupných oddeleniach. Rozpočty na rok 2026 sa v mnohých podnikoch nastavovali ešte v čase, keď boli nástroje umelej inteligencie viac marketingovým pojmom než reálnou alternatívou. Keď sa však v priebehu roka ukáže, čo dokážu, prichádza tlak na ceny. Autori opisuje príklad z imaginárneho rokovania, v ktorom dodávateľ očakával tradičné zvýšenie ceny, no napokon firma obnovila kontrakt s výraznou zľavou, pretože naznačila, že dodávateľa vie jednoducho nahradiť.
Pri softvéri sa však príbeh nekončí. Autori tvrdia, že keď sa umelá inteligencia stane lacnou a dostupnou, zasiahne to najmä podniky, ktoré zarábajú na sprostredkovaní. V ich interpretácii sa ukáže, že časť toho, čo firmy nazývali vzťahmi a lojalitou, bola skôr zvykom a pohodlným obchádzaním komplikácií. V momente, keď rozhodovanie preberú automatizované nástroje, prestanú fungovať mechanizmy, na ktorých stáli marže.
Jedným z príkladov je segment donášok. Ak je bariéra vstupu nízka, vzniknú rýchlo nové konkurenčné aplikácie a trh sa rozpadne na množstvo menších hráčov. Zároveň sa podľa textu mení aj správanie „zákazníka“, keďže stroj nemá domovskú obrazovku, návyk na jednu aplikáciu ani dôvod platiť vyššie poplatky. Vyberá najlacnejšiu a najrýchlejšiu možnosť, čím tlačí marže k nule. Z krátkodobého pohľadu to môže znamenať vyšší podiel zárobku pre kuriérov, no autori dodávajú, že v ďalšej fáze sa presadí automatizácia dopravy a aj tento ventil sa uzatvára.
Medzitým sa v scenári rozbieha širší pracovný šok. Prvé vlny prepúšťania sú pre firmy pozitívne: náklady na ľudí klesajú, marže rastú, zisky prekonávajú očakávania a kapitál sa vracia späť do výpočtovej infraštruktúry. Akciové indexy sa podľa textu v roku 2026 dostanú na extrémne hodnoty, pričom produktivita rastie tempom, aké si autori spájajú s obdobím po druhej svetovej vojne. Lenže reálne mzdy v ich scenári nerastú, skôr naopak. Biele goliere prichádzajú o prácu a posúvajú sa do horšie platených pozícií.
Títo vysokokvalifikovaní zamestnanci následne strácajú kúpnu silu a obmedzujú svoje výdavky. Keďže tvoria absolútnu chrbticu spotrebiteľskej ekonomiky, dopyt rapídne klesá, čo núti podniky k ďalším škrtom a ďalšiemu nasadzovaniu strojového učenia.
Tu sa objavuje pojem „Ghost GDP“, teda výstup, ktorý sa síce vykazuje v štatistikách, ale neobieha v reálnej ekonomike. Pointa je jednoduchá: stroje nedostávajú mzdu, nekupujú, nemíňajú na služby ani na spotrebu. Keď sa veľká časť produktivity presunie do výpočtových klastrov, môže to podľa scenára vyzerať ako prosperita v číslach, no bez zodpovedajúcej spotreby domácností.
Autori tento mechanizmus opisujú ako negatívnu spätnú väzbu bez prirodzenej brzdy. Lepšie systémy znižujú potrebu ľudskej práce, prepustení ľudia obmedzia výdavky, firmy čelia tlaku na tržby a reagujú ďalšou investíciou do automatizácie, čím sa kruh uzatvára.
Osobitne citlivým miestom má byť úverový systém. Hypotéky v hodnote 13 biliónov dolárov boli upísané ľuďom s vysokým príjmom. Keď títo ľudia prišli o prácu alebo im mzdy klesli o 75 %, začal sa otriasať pilier finančného systému, ktorý sa dovtedy považoval za nepriestrelný.
Ďalšou líniou je financovanie technologických firiem a súkromný kapitál. Po 17 rokoch bez výraznej vlny zlyhaní sa v scenári nahromadí veľa obchodov postavených na predpoklade, že opakujúce sa príjmy budú stabilné. Keď sa tento predpoklad začne rúcať, problém sa prenesie z jedného sektora do ďalších. Do konca roka 2027 má byť podľa textu ohrozený každý model, ktorý zarába na sprostredkovaní.
Scenár má aj geopolitickú rovinu. Autori spomínajú tlak na veľké indické technologické služby, zrušené kontrakty a oslabenie rupie o 18 percent v priebehu štyroch mesiacov. V prvom štvrťroku 2028 sa v texte objavuje aj Medzinárodný menový fond, ktorý má začať predbežné rozhovory s Naí Dillí. Myšlienka je zrejmá: ak sa automatizácia presunie od „podpory“ k nahrádzaniu celých tímov, zasiahne to aj krajiny, ktoré boli na exporte služieb a talentu závislé.
Na americkej scéne sa v scenári rozbieha politická reakcia. Autori spomínajú návrhy na systém priamych transferov pre ľudí vytlačených z trhu práce, financovaný kombináciou deficitného hospodárenia a dane z výpočtového výkonu pri prevádzke modelov. Ešte ďalej má ísť návrh, ktorý by verejnosti priznal podiel na výnosoch z infraštruktúry umelej inteligencie, niečo medzi štátnym fondom a licenčným poplatkom z umelou inteligenciou vytvoreného výstupu. Popri tom však rastie nedôvera, polarizácia a frustrácia z toho, že najväčšie zisky smerujú k vlastníkom výpočtových kapacít.
Záver textu sa vracia k širšej téze: celé moderné hospodárstvo bolo postavené na tom, že inteligencia je vzácny vstup. Keď sa z nej stane lacná komodita, „prémia za ľudskú inteligenciu“ sa začne rozpadať a finančný systém sa bude preceňovať.
Autori však netvrdia, že kolaps je nevyhnutný. Skôr upozorňujú, že nové rámce musia vzniknúť rýchlejšie než sa zhorší spätná väzba medzi trhom práce, spotrebou a investíciami. Ich odkazom je výzva na proaktívne riešenia, kým sa finančný systém, prispôsobený na svet vzácnej ľudskej inteligencie, úplne nezrúti. „Kanárik je stále nažive,“ uzatvárajú analytici Citrini a Alap Shah.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
