Väčšina vysokoškolákov sa pri štúdiu spolieha na umelú inteligenciu, no jej nesprávne používanie môže mať negatívny dopad na ich intelektuálny rozvoj. Vyplýva to z najnovšieho výskumu Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý viedol profesor Bećirović. Dáta ukazujú, že nadmerné spoliehanie sa na vopred formulované odpovede vedie k strate kognitívnych schopností, kreativity a schopnosti samostatného myslenia.
Do prieskumu sa zapojili študenti, z ktorých až 97 % priznalo využívanie nástrojov AI v nejakej forme, pričom absolútne dominuje ChatGPT. Problém nastáva v momente, keď technológia nahrádza vlastnú snahu a kritické myslenie študenta. Výsledky potvrdili priamu úmeru medzi pochopením technológie a jej efektívnym využitím – študenti, ktorí rozumejú fungovaniu AI, ju využívajú lepšie a etickejšie.
Prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov EUBA Kristína Baculáková upozorňuje na riziká aktuálneho stavu. „Ide o vážne varovania. Používanie umelej inteligencie medzi študentami je zatiaľ iba živelné, väčšina študentov ich používa na uľahčenie úloh a skratky. Neriadeným zapojením umelej inteligencie sa ale zhoršujú kognitívne schopnosti a narúša sa vzdelávací proces,“ uviedla v súvislosti s výsledkami.
Odborníci preto volajú po systematickom prístupe a vzdelávaní pedagógov, keďže školy ani štátne inštitúcie zatiaľ nemajú dostatok relevantných podkladov na tvorbu odporúčaní. Filip Tichý, partner spoločnosti Grant Thornton, vidí v technológii šancu, ak sa uchopí správne. „Je nepochybné, že umelá inteligencia má najväčší potenciál na fundamentálnu transformáciu práve vo vzdelávaní. Zásadné však je, aby jej využívanie posilnilo rozvoj schopností, ktoré budú kľúčové pre úspech mladých ľudí na pracovnom trhu, a to najmä kritického myslenia, schopnosti syntézy a riešenia problémov, ako aj kreativitu a dizajnové myslenie,“ uzavrel Tichý.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
