Minimálne mzdy vo všetkých krajinách Európskej únie (EÚ) by mali umožňovať dôstojné životné či pracovné podmienky a členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách. Taká je podstata novej legislatívy o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktorú v polovici septembra tohto roka schválili poslanci europarlamentu. Lepšie nastavená minimálna mzda v EÚ má zlepšiť podmienky všetkých pracujúcich či podporiť ekonomický a sociálny pokrok.
Dokument v podstate stanovuje základné požiadavky na primeranosť minimálnych miezd v jednotlivých štátoch, ktoré sú nastavené zákonom alebo kolektívnymi zmluvami. „Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených,“ povedala europoslankyňa Agnes Jongerius.
Nová smernica sa bude týkať všetkých ľudí v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená cez kolektívne zmluvy, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv. Dohodu o minimálnych mzdách musí ešte v septembri formálne schváliť Európska rada. Členské štáty budú mať potom dva roky na zavedenie eurosmernice.
Minimálna mzda v EÚ musí byť primeraná
Minimálna mzda v EÚ ale nebude vďaka eurosmernici všade rovnaká. Jej výška stále zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim „viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň“. Na to, aby krajiny posúdili primeranosť minimálnej mzdy, môžu podľa eurosmernice použiť niekoľko ekonomických ukazovateľov.
„Pri určovaní životných nákladov potrebných na dosiahnutie dôstojnej životnej úrovne môže byť okrem iných nástrojov nápomocný kôš tovarov a služieb v reálnych cenách stanovený na vnútroštátnej úrovni. Okrem materiálnych potrieb, ako sú jedlo, oblečenie a bývanie, by sa mohla zohľadniť aj potreba účasti na kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských činnostiach,“ píšu poslanci v eurosmernici.
Posúdenie by ale mohlo vychádzať aj z bežne používaných hodnôt ako je napríklad 60 percent mediánu hrubej mzdy či 50 percent priemernej hrubej mzdy. Môžu ale použiť aj pomer čistej minimálnej mzdy k 50 alebo 60 percentám čistej priemernej mzdy. Súčasnú čistú minimálnu mzdu môžu krajiny porovnať aj s jej kúpnou silou alebo hranicou chudoby.
Primeraným minimálnym zárobkom má pomôcť aj takzvané kolektívne vyjednávanie medzi firmami a zamestnancami. Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 percent pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.
Keď sa štáty prispôsobia eurosmernici, budú musieť zabezpečiť aj jej dodržiavanie. Povinný tak bude systém monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Okrem kontroly dodržiavania mzdovej politiky je aj riešiť problémy ako sú napríklad zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.
Slovensko už nový systém používa
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si minimálnu mzdu stanovuje cez legislatívu. Najprv sa ale na jej výške môžu dohodnúť odborári a zamestnávatelia na svojich rokovaniach v priebehu leta a koncom daného roka. V prípade, že sa sociálni partneri nedohodnú, minimálnu mzdu automaticky určí výpočet v zákone. Ten počíta s rastom na úrovni 57 percent z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. To v praxi znamená, že jej výpočet už počíta s porovnaním, ktoré určuje aj nová eurosmernica.
Horšie je to s kolektívnymi zmluvami, ktoré zastrešujú asi 25 percent zamestnancov. Parlament navyše vlani zrušil aj rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o ďalších zamestnávateľov. Podľa prezidentky Konfederácia odborových zväzov Moniky Uhlerovej sa tým zníži aj počet zamestnancov, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami.
V polovici júla tohto roka sa ale na rokovaní firiem a odborárov zrodila historická dohoda. Pravidlá síce počítajú s rokovaním odborárov a zamestnávateľov o výške minimálnej mzdy, no v minulosti sa na tom nikdy nedohodli. Tento roka sa ale obe strany zhodli, že od januára stúpne zo súčasných 646 eur na 700 eur mesačne. Odôvodnili to aj výrazným nárastom inflácie. Už sa pritom nemôže stať, že by sa avizovaná suma nezmenila podľa dohody.
Na Slovensku je tiež zavedených ďalších päť stupňov náročnosti práce, ktoré majú svoju vlastnú minimálnu mzdu. Napríklad na druhom stupni sú okrem iného aj jednoduché remeselné práce, na šiestom stupni zase napríklad riadiace a manažérske pozície. Týmto zamestnancom tiež stúpnu ich najnižšie zárobky. Každý stupeň rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda.
Minimálna mzda v EÚ je v súčasnosti zákonom ukotvená v 21 členských krajín. Vo zvyšných šiestich štátoch, ako je Cyprus, Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko, sa úroveň miezd stanovuje prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Slovenská minimálna mzda ale patrí k najnižším v EÚ. Z okolitých štátov je nižšia minimálna mzda len v Maďarsku, kde dosahuje 542 eur. V Česku je na úrovni 652 eur a v Poľsku musia zamestnanci dostávať aspoň 655.
Najvyššie minimálne mzdy sú v Luxembursku, kde dosahuje 2 257 eur. Naopak, najnižšia minimálna mzda v EÚ je v Bulharsku, kde v tomto roku dosahuje úroveň 332 eur.
Minimálna mzda na Slovensku (2009 až 2023)
| Rok | Minimálna mzda |
|---|---|
| 2023 | 700 € |
| 2022 | 646 € |
| 2021 | 623 € |
| 2020 | 580 € |
| 2019 | 520 € |
| 2018 | 480 € |
| 2017 | 435 € |
| 2016 | 405 € |
| 2015 | 380 € |
| 2014 | 352 € |
| 2013 | 337 € |
| 2012 | 327,20 € |
| 2011 | 317 € |
| 2010 | 307,70 € |
| 2009 | 295,50 € |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
