V rámci konsolidácie verejných financií, vládna koalícia zrušila viacero sviatkov. Tieto dni síce formálne zostávajú sviatkami, no už nie sú dňami pracovného pokoja, čo znamená, že zamestnanci musia ísť do práce.
Minister financií Ladislav Kamenický pri predstavovaní konsolidačného balíčka povedal, že zrušenie troch sviatkov a povolenie predaja počas ďalších sviatkov by malo do štátnej kasy priniesť 230 miliónov eur. Okrem 17. novembra, ktorý sa stal pracovným dňom už v tomto roku, budúci rok pribudnú medzi zrušené sviatky aj 8. máj a 15. september. Minister pri obhajovaní tohto kroku argumentoval aj tým, že po Rumunsku máme spomedzi krajín Európskej únie druhý najväčší počet sviatkov.
Ako presne môže zrušenie sviatkov pomôcť ekonomike a rozpočtu? „Ekonomika je o tom, že pracujeme, že vyrábame, nakupujeme, predávame, míňame. To tvorí HDP a z toho vznikajú aj príjmy firiem, z ktorých sa platia dane,“ vysvetľuje v rozhovore pre Finsider makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.
Vďaka tomu, že okrem obchodov budú fungovať aj služby a otvorené budú aj fabriky, ktoré nerobia 24 hodín denne, môžu viac vyrábať a uspokojiť viac zákaziek. „Tým pádom sa zväčší aj celkový koláč v ekonomike, z ktorého sa platia dane a to znamená, že aj štát bude mať o čosi väčšie príjmy,“ vraví M. Lehuta.
Aj keď mnohé firmy nevyprodukujú viac tovarov a služieb, pretože napriek väčšiemu počtu pracovných dní nebudú mať viac objednávok, existujú podľa M. Lehutu aj spoločnosti, ktoré nestíhajú uspokojovať dopyt. „Týmto firmám to môže pomôcť.“
Aj keď si štát sľubuje zo zrušenia sviatkov vyššie príjmy, bude musieť časť daní a odvodov aj oželieť. Zamestnanci, ktorí pracujú aj cez sviatky, majú nárok na príplatok za prácu. Za zrušené sviatky po novom už príplatky nedostanú. To znamená, že ani štát si nezoberie dane a odvody z týchto príplatkov.
Niektoré odvetvia, ktoré ťažili z toho, že ľudia majú voľno, ako sú reštaurácie, turistické zariadenia, kultúra či zábava môžu na zrušení sviatkov doplatiť. Napríklad 17. november tento rok pripadol na pondelok. Ak by zostal voľným dňom, množstvo ľudí by chcelo využiť predĺžený víkend a vybrali by sa na krátku dovolenku. Hotelieri a prenajímatelia tak budú mať vďaka zrušeniu tohto sviatku nižšie príjmy.
Víťazom rušenia sviatkov budú podľa M. Lehutu predovšetkým firmy. „Toto opatrenie pomáha najmä firmám. Nielen z toho pohľadu, že môžu viac predávať a produkovať, ale aj z toho titulu, že za rovnakú mzdu zamestnanci budú robiť viac,“ vraví makroekonóm VÚB. Firmy, ktoré fungujú v nepretržitej prevádzke, navyše na rušení sviatkov ušetria, keďže zamestnancom už nebudú musieť vyplácať príplatky.
Celý rozhovor s makroekónom VÚB banky Michalom Lehutom si môžete pozrieť v nasleujúcom videu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
