Konsolidácia verejných financií na Slovensku zasiahne nielen peňaženky bežných ľudí – cez vyššie dane a odvody, ale aj investorov. Jedným zo schválených opatrení je aj navýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, ktoré spravujú peniaze drobných investorov v podielových fondoch. Odvod pôjde od budúceho roka hore zo súčasnej sadzby 4,36 na 15 percent, čo je viac ako trojnásobný skok.
Tento odvod platia firmy od minulého roka a týka sa aj dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré spravujú úspory v druhom pilieri, ale aj doplnkových správcovských spoločnosti (DDS), ktoré majú na starosti tretí dobrovoľný dôchodkový pilier.
Môže vyšší odvod pre správcov investícií a dôchodkov znamenať, že si ho prenesú do vyšších poplatkov pre klientov? A hrozí v konečnom dôsledku zníženie chuti investovať a sporiť si na penziu pre bežných ľudí a podnikať pre správcovské firmy?
Hazard s investormi
Správcovské spoločnosti sa k návrhu, ktorý už prešiel aj v parlamente, stavajú kriticky. Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS) Roman Vlček považuje zvýšenie osobitného odvodu za hazard s celým sektorom. „Suma päť miliónov eur, ktorú má priniesť do štátnej kasy, je zanedbateľná v porovnaní s potenciálnymi škodami, ktoré môže spôsobiť, najmä odchodom domácich spoločností zo slovenského trhu,“ hovorí v stanovisku SASS ku konsolidácii.
Okrem toho vyšší odvod bude mať podľa neho významný negatívny dopad na ziskovosť domácich spoločností, ktoré sa venujú kolektívnemu investovaniu. Daňové zaťaženie niektorých správcovských spoločností sa po zavedení odvodu zvýši až na 39 percent.
Predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov pripomína, že pre DSS ide už o tretie zvyšovanie daňového zaťaženia za posledné dva roky. „Vlani sa zaviedol osobitný odvod pre DSS v súčasnej výške, v tomto roku sa zvýšila sadzba dane z právnických osôb, a v roku 2026 sa navrhuje strojnásobenie sadzby osobitného odvodu,“ vyratúva.
Prenášanie nákladov bude, ale nepriame
M. Kotov vysvetľuje, že DSS nemôžu zvýšené náklady preniesť priamo na sporiteľov. Zákon totiž presne definuje aké poplatky a v akej výške DSS môžu účtovať.Ide napríklad o poplatok vo výške 0,425 percenta ročne z majetku fondu, ktorý od tohto roku klesol na 0,4 percenta.
Podobný názor má aj člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský. „Poplatky pre klientov sa nemenia, sú dané zákonom, a preto nevnímam žiadny priamy dopad na sporiteľov,“ tvrdí M. Višňovský.
Vyšší odvod môže mať nepriamy dopad na investorov. Podľa predsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi European investments Centre (EIC) Romana Scherhaufera každú daň vždy zaplatí spotrebiteľ. „Ak sa zaťažujú podnikatelia, v skutočnosti sa zvyšuje celkové daňové zaťaženie spotrebiteľov,“ vysvetľuje.
Zhoršenie konkurencieschopnosti
M. Kotov navyše pripomína, že zákonom stanovené sadzby poplatkov za správu pre DSS za posledné tri roky klesali. Zrušil sa napríklad poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu vo výške jedného percenta či odmena za zhodnotenie majetku sporiteľa.
„Návratnosť kapitálu na Slovensku sa výrazne zníži aj v ďalších odvetviach finančného trhu, čo bude určite ovplyvňovať všetky budúce rozhodnutia o prípadných nových investíciách v slovenskej ekonomike,“ hovorí šéf Allianz SDSS.
Aj podľa R. Vlčeka budú domáce správcovské spoločnosti znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii a iným domácim firmám pôsobiacim na kapitálovom trhu, na ktoré sa odvod nevzťahuje.
Odvod platia až firmy, ktorých zisk presiahne tri milióny eur. To podľa odborníkov narúša konkurenčné prostredie a to tak, že menšie spoločnosti majú nižšiu efektívnu daňovú sadzbu. „Samozrejme tiež platí, že čím má firma vyššie daňové zaťaženie, tým je menej zisková a má menšie zdroje na rozvoj a inovácie,“ hovorí M. Višňovský.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: