Americký index S&P 500 je dnes výrazne koncentrovaný. Sedem najväčších technologických firiem (Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft, Nvidia a Tesla) tvorí približne 40 percent jeho trhovej kapitalizácie – a väčšina z nich je zároveň lídrom v umelej inteligencii (AI).
Takáto koncentrácia má dve strany mince. Na jednej strane ide o mimoriadne silné, globálne a vysoko ziskové spoločnosti. Na druhej strane rastie riziko, že ak sa im prestane dariť, stiahnu nadol celý trh.
Viacero ekonómov sa preto zamýšľa, či je to ešte zdravý rast, alebo už príliš nebezpečná koncentrácia kapitálu do segmentu firiem napojených na AI technológie. Navyše, AI je masívne mediálne pokrytá téma. Keď retailoví investori nakupujú čokoľvek s AI v názve, býva to varovný signál. Vynára sa tiež otázka, či už nesledujeme nafukujúcu sa investičnú bublinu v AI sektore.
Sedem firiem rozhoduje o celom trhu
Podľa analytika spoločnosti Across Private Investments Dominika Hapla takáto koncentrácia znamená jednoduchú vec: ak lídri rastú, rastie celý index S&P. Ak však prídu výraznejšie poklesy, dopad pocíti celý trh. Vyššia koncentrácia podľa neho automaticky znamená nižšiu diverzifikáciu a vyššie systémové riziko.
Hlavný ekonóm Portu Jan Berka upozorňuje, že podobné obdobia už história zažila. Čím viac je trh sústredený do úzkej skupiny titulov, tým citlivejší je na ich prípadný výpredaj. A keďže americký trh tvorí významnú časť globálnych portfólií, prípadný otras by sa rýchlo preniesol aj do ďalších regiónov.
Ľubomír Brath z Finportalu pripomína, že porovnávať súčasnú situáciu s minulosťou, napríklad s dot-com bublinou, treba opatrne. Šesť zo siedmich najväčších firiem – s výnimkou Tesly – patrí medzi najziskovejšie podniky sveta a predstavuje významnú časť americkej aj globálnej ekonomiky. Nejde teda o neznáme firmy či startupy bez ziskov, ale o etablovaných technologických gigantov.
Spália stovky miliárd
Veľké technologické firmy dnes investujú do dátových centier, čipov a infraštruktúry stovky miliárd dolárov ročne. V niektorých prípadoch sa kapitálové výdavky približujú úrovni voľného cash flow alebo ju dokonca prevyšujú.
D. Hapl upozorňuje, že trh začína riešiť, či tempo investícií nie je príliš agresívne a či sa firmy neocitli v „pretekoch ako v zbrojení“. Ak by sa ukázalo, že dopyt po AI službách nerastie tak rýchlo, návratnosť môže byť nižšia, než dnes investori očakávajú.
Na druhej strane analytici banky Goldman Sachs tvrdia, že umelá inteligencia môže zvýšiť globálny HDP o bilióny dolárov v horizonte 10 rokov. Ak je to pravda, súčasné valuácie týchto firiem nemusia byť extrémne.
Ľ. Brath považuje súčasné tempo investícií za dlhodobo ťažko udržateľné. Časť kapitálu sa podľa neho pravdepodobne nikdy nepremení na ziskové marže. Zároveň tvrdí, že z pohľadu konkurencieschopnosti môže byť ešte väčším rizikom investovať menej a technologicky zaostať.
Najsilnejšie firmy si vysoké výdavky dokážu financovať z vlastných zdrojov. „Aj u nich môže dlhšie obdobie vysokých investícií dočasne tlačiť na cash flow a zvýšiť citlivosť trhu na akékoľvek sklamanie,“ pripomína J. Berka.
Vrátia sa investície späť vo vyšších maržiach?
Teória hovorí, že ak umelá inteligencia zvýši produktivitu, zníži náklady a prinesie nové služby, firmy by mali dosahovať vyššie marže. Dôležitá otázka znie: kedy?
Podľa D. Hapla je problém najmä v časovaní. Investície sú okamžité a vysoké, no prínosy sa môžu prejaviť až o niekoľko rokov. Trh je pritom netrpezlivý a chce vidieť konkrétne výsledky.
J. Berka dopĺňa, že návratnosť nebude automatická. Bude závisieť od toho, či firmy dokážu investície pretaviť do nových príjmov, vyššej produktivity a dlhodobo udržateľnej cenovej sily. „S rastúcou konkurenciou totiž môže v niektorých segmentoch vzniknúť tlak na ceny, čo by marže naopak znižovalo,“ vraví ekonóm spoločnosti Portu.
Čipy ako úzke hrdlo aj riziko
Výrazný rast zažívajú aj výrobcovia čipov ako napríklad americká firma Nvidia. Niektorí analytici už hovoria o „čiernej diere“, do ktorej tečie kapitál. Ak sa investičný ošiaľ spomalí, objednávky môžu prudko klesnúť.
„Čipy sú dnes úzkym hrdlom AI revolúcie a ak sa dopyt stabilizuje, môže prísť korekcia. Zatiaľ však ide o cyklické riziko, nie o kolaps sektora,“ hovorí D. Hapl.
Ľ. Brath z Finportalu očakáva, že tento rok prinesie selekciu čipových firiem na trhu. „Jasnejšie sa ukáže, ktoré firmy skutočne vytvárajú hodnotu a ktoré kapitál skôr pália.“ Zároveň však upozorňuje, že najväčší hráči ako TSMC, ASML či Nvidia potvrdzujú silný dopyt po AI čipoch. Podobný obraz vidí aj pri firmách budujúcich dátové centrá, ako sú napríklad Google, Microsoft či Amazon.
Dátové centrá: ďalší prehrievaný segment
Firmy napojené na výstavbu dátových centier, infraštruktúru či energetiku tiež výrazne profitujú z AI investičnej vlny. Časť trhu však už môže byť nadhodnotená.
Ak by sa investície veľkých technologických firiem spomalili, tlak by sa rýchlo preniesol na celý dodávateľský reťazec – od čipov až po stavebné firmy.
J. Berka navyše upozorňuje aj na menej diskutované riziká, ako sú energetická náročnosť projektov, pripojenie k sieti či povoľovacie procesy, ktoré môžu zásadne zmeniť ekonomiku projektov.
Je to nová dot-com bublina?
Porovnania s dot-com bublinou z roku 2000 sa ponúkajú, no analytici vidia zásadný rozdiel v kvalite lídrov na trhu. Dnešní technologickí giganti generujú miliardové zisky a silné cash flow. Počas dot-com éry mnohé firmy nemali udržateľný biznis model. „Dnešná otázka teda neznie, či firmy prežijú, ale či sú očakávania investorov primerané,“ myslí si D. Hapl.
J. Berka upozorňuje, že v širšom AI ekosystéme sa aj dnes nachádzajú firmy, v ktorých príbeh predbehol fundamenty. Práve u nich sa môžu krachy z prelomu tisícročí zopakovať.
„Preto je lepšie oddeľovať megacapy v indexe od AI tematických titulov mimo nich,“ hovorí ekonóm J. Berka.
Ako sa na AI vlne nepopáliť
Odborníci sa zhodujú v jednom: najväčším rizikom je staviť všetko na jeden sektor, hoci vyzerá sľubne. „V prvom rade treba diverzifikovať. Nemať celé portfólio v jednej téme ani v siedmich najväčších firmách,“ radí D. Hapl.
Ľ. Brath odporúča nepodľahnúť FOMO efektu, teda strachu zo zmeškania investičnej príležitosti. Rozumnejšia stratégia než snažiť sa sám vybrať jednotlivých víťazov trhu, je podľa neho široko diverzifikované globálne portfólio.
J. Berka dopĺňa, že zmysel má nielen sektorová, ale aj regionálna diverzifikácia. Americký technologický sektor dnes tvorí významnú časť globálnych indexov a jeho výkyvy sa ľahko prenášajú do zvyšku trhu.
Odborníci sa zhodujú v tom, že umelá inteligencia je silný dlhodobý trend na trhu, ktorý určite stojí za pozornosť investorov. Rozdiel oproti roku 2000 je v tom, že dnešní AI lídri sú ziskoví a kapitálovo silní. Riziko teda nespočíva v tom, či prežijú, ale v tom, či očakávania investorov nie sú príliš vysoké. A práve tam sa môže rozhodovať o tom, kto na AI vlne zarobí – a kto sa popáli.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
