Približne štvrtina slovenských domácností nemá rýchlo dostupné úspory ani vo výške polovice svojho mesačného príjmu. Výpadok zárobku ich preto môže takmer okamžite dostať do finančných problémov. Upozornila na to VÚB banka pri príležitosti Svetového dňa sporenia, pričom vychádzala z údajov Národnej banky Slovenska.
Centrálna banka údaje zverejnila začiatkom tohto roka na základe európskeho prieskumu s najnovšími dátami za rok 2023. Podiel domácností s minimálnou rezervou postupne klesá. V roku 2014 ešte presahoval 35 percent. Rozdiely vo finančnom zabezpečení domácností však zostávajú výrazné.
„Zjednodušene môžeme povedať, že približne každá štvrtá slovenská domácnosť má veľmi malý finančný vankúš. Neznamená to automaticky, že je chudobná. Väčšina vlastní byt alebo dom. No nemá dostatok peňazí, ku ktorým sa vie dostať okamžite,“ vysvetľuje Štefan Hronec, expert na finančné vzdelávanie vo VÚB banke.
Najvyšší podiel domácností s nedostatočnou rezervou je vo vekovej skupine od 35 do 44 rokov, kde presahuje tretinu. Najnižší je v skupine od 16 do 34 rokov, no aj tam sa týka viac než pätiny domácností.
Finančný majetok Slovákov pritom rastie. Podľa údajov Allianz Global Wealth Report sa priemerný čistý finančný majetok v rokoch 2022 až 2025 zvýšil z 9 000 na 11 400 eur. Ide o nárast o viac než 26 percent. Tento ukazovateľ nezahŕňa nehnuteľnosti a zohľadňuje odpočítanie záväzkov.
Vlastné štatistiky VÚB zároveň ukazujú, že tri štvrtiny jej klientov využívajú iba vkladové produkty, napríklad bežné, sporiace alebo termínované účty. Zvyšná štvrtina aj investuje.
Banka odporúča vytvoriť si dostupnú rezervu na tri až šesť mesiacov nevyhnutných výdavkov. Pri rodine, ktorá na bývanie, stravu či dopravu potrebuje mesačne 1 800 eur, by to predstavovalo 5 400 až 10 800 eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
