V minulom roku bola spotreba domácností pod tlakom. V súvislosti s poklesom reálnych miezd a rekordne nízkej miere úspor, ktoré dokázali domácnosti tvoriť zo svojich disponibilných príjmov, sme zaznamenali prepad celkovej spotreby domácnosti, čo v končenom dôsledku limitovalo razantnejší rast slovenskej ekonomiky v roku 2023.
Spotreba domácnosti sa podieľa na celkovom slovenskom HDP takmer šesťdesiatimi percentami a v priebehu celého roka 2023 medziročne klesla o 2,5 %, čo predstavuje najväčší pokles za posledných takmer 30 rokov.
Za historickým prepadom možno vidieť dva základné faktory. Zvýšenú mieru inflácie a efekty doznievajúcej pandémie v podobe nerovnomernej spotreby v oblasti rekreácie či dovoleniek v priebehu posledných troch rokov.
Reálny rast miezd v tomto roku posunie domácnosti do komfortnejšej situácie a celková spotreba domácnosti sa v tomto roku vráti do plusu, čo bude jedným z dôvodov prečo bude naša ekonomika rásť vyšším tempom v porovnaní s minulým rokom.
Rast našej ekonomiky však aj v tomto roku budú ovplyvňovať peniaze z EÚ a tu aktuálne vidíme nezanedbateľnú možnosť, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, čo by naopak mohlo rast slovenskej ekonomiky v najbližších rokoch výrazne tlmiť. Je preto potrebné urobiť všetky potrebné opatrenia, aby k takémuto scenáru nedošlo.
Prepad celkovej spotreby domácnosti naznačovali už v priebehu celého minulého roka maloobchodné tržby, ktoré boli okrem januára stále v zápore a za celý rok poklesli o 4,5 %, čo bol najhorší výsledok od roku 2009. Tržby aj spotreba tak v minulom roku pomyslenú súťaž proti inflácií prehrali. Kvôli nízkej miere úspor (t.j. úspor, ktoré si domácnosti dokážu tvoriť zo svojich disponibilných príjmov), ktorá v celom minulom roku ostala na podpriemerných úrovniach a záporným reálny mzdám (-0,7 % r/r v roku 2023) museli domácnosti pri plánovaní svojich nákupov počas celého roka svoje nákupné rozhodnutia dôsledne prehodnocovať. Domácnosti šetrili pochopiteľne najmä na položkách, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodenný život a to napríklad na nábytku, bežnej údržbe domácnosti alebo na oblečení či topánkach.
Ak sa pozrieme na dlhší časový horizont vidíme, že spotreba domácnosti na rozdiel do celého HDP prekonala od začiatku pandémie až dva výrazné poklesy, ktoré súviseli s uzatváraním našej ekonomiky a prísnymi protipandemickými opatreniami. V neskoršej fáze sa už ekonomika a teda aj spotreba domácností dokázali pandémii viac prispôsobiť a domácnosti začali míňať aj svoje nakumulované pandemické úspory.
Celková spotreba domácnosti kulminovala ku koncu roka 2022. Následne v roku 2023 začala kvôli zvýšenej miere inflácie a záporným reálnym mzdám klesať. Spotreba domácnosti dosiahla v poslednom štvrťroku 2023 oproti predmapndemickému obdobiu (4Q2019) vyššiu úroveň iba o 3,2 %. V rovnakom období vrástla celková ekonomika Slovenska o 4 %, čo je síce rast nad priemerom celej EÚ, ale väčšina členských štátov dokázala napredovať výraznejšie. Priemer EÚ-27 v najväčšej miere ovplyvňovali veľké ekonomiky Francúzka a Nemecka, ktorých ekonomický rast sa po pandémii rozbieha(l) iba pomaly.
Našu ekonomiku v minulom roku potiahli najmä investície v kľúčovej miere podporené eurofondami a zahraničný obchod, ktorý bol ťahaný priemyslom, najmä produkciou automobiliek a dobiehaním zameškaných objednávok z predchádzajúceho obdobia, keď boli dodávateľské reťazce výrazne narušené.
Bližší pohľad na spotrebu domácnosti podľa klasifikácie individuálnej spotreby ukazuje, že z 12 kategórií v minulom roku rástla medziročná spotreba iba v troch z nich: reštaurácie a hotely (+2,2 %), pošty a spoje (+0,3 %) a zdravie (+0,3 %). Podiel týchto kategórií na celkovej spotrebe však tvoril iba 12 %. Váhovo najdôležitejšie kategórie, kde patria potraviny a bývanie + energie, ktoré tvoria až polovicu celkovej spotreby domácnosti, poklesli zhodne o -1,6 percenta.
Najhlbší medziročný prepad sme v minulom roku videli v kategórií nábytku a bytového zariadenia, kde došlo k poklesu o 9,0 % (v roku 2022 naopak +11,1 % r/r). Spomínané míňanie pandemických úspor sa pozitívne prejavilo v roku 2022, keď sme dobiehali zameškanú spotrebu, o čom svedčia aj dvojciferné rasty v kategóriách rekreácia a kultúra (+23,5 % r/r v roku 2022) a reštaurácie a hotely (+ 30,9 % r/r v roku 2022). V týchto kategóriách sme v prvých rokoch pandémie videli dvojciferné poklesy.
Reálny rast miezd v tomto roku posunie domácnosti do komfortnejšej situácie a celková spotreba domácnosti sa v tomto roku vráti do plusu, čo bude jedným z dôvodov prečo bude naša ekonomika rásť vyšším tempom v porovnaní s minulým rokom. Očakávame, že HDP Slovenska v tomto roku bude rásť na úrovni 2 %. Celková spotreba domácnosti by v tomto roku mohla rásť o 2,5 %, pričom jej ešte dynamickejší rast bude limitovaný potrebou domácnosti nahradiť, resp. doplniť úspory, ktoré v ostatných dvoch rokoch kvôli zvýšenej inflácií a reálnemu poklesu miezd museli vo zvýšenej miere míňať.
Tento stav sme videli už v poslednom štvrťroku 2023, keď mzdy síce už medziročne rástli o 3,9 % a domácnosti dokázali naakumulovať úspory na bankových vkladoch v trojnásobnom objeme v porovnaní s prvými troma štvrťrokmi 2023, ale spotreba domácnosti aj napriek tomu ostala v zápore.
Rast našej ekonomiky aj v tomto roku budú ovplyvňovať peniaze z EÚ. Tu však vidíme nezanedbateľnú možnosť, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zatiaľ neschválenými výdavkovými limitmi. Pokračovanie nášho ekonomického rastu a teda aj zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov je pritom do značnej miery priamo závisle práve na týchto prostriedkoch z EÚ.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
