Výnos nad päť percent môže pri dlhopisoch pôsobiť ako jednoduchá cesta k pravidelnému zárobku. Neznamená však, že investor vloží peniaze do fondu a o rok bude mať automaticky o päť percent viac. Do výsledku vstupuje aj zmena cien dlhopisov. Pri investícii v dolároch navyše rozhoduje kurz voči euru.
(PR)
Na rozdiel medzi uvádzaným výnosom a skutočným zhodnotením upozorňuje Ben Carlson na blogu A Wealth of Common Sense. Vyššie výnosy podľa Carlsona zlepšili vyhliadky dlhopisových investorov. Ich rast však zároveň poškodil ľudí, ktorí dlhopisy vlastnili už predtým.
Napríklad portfólio amerického fondu iShares Core U.S. Aggregate Bond ETF má v súčasnosti priemerný výnos do splatnosti približne 5,3 percenta. tento fond počas rastu sadzieb zaznamenal prepad takmer o 20 percent, a to aj po započítaní reinvestovaných príjmov.
Pre bežného investora z toho vyplýva podstatná otázka. Nestačí vedieť, koľko dlhopis ponúka. Potrebuje si ujasniť aj to, kedy bude peniaze vyberať a či dovtedy dokáže zniesť pokles hodnoty investície.
Vyplatený úrok ešte neznamená zisk
Pri kúpe dlhopisu investor požičiava peniaze jeho emitentovi, napríklad štátu alebo firme. Pri bežnom dlhopise s pevným úrokom má dostávať dohodnuté platby a v deň splatnosti nominálnu hodnotu. Platí to za predpokladu, že vydavateľ svoje záväzky splní. Ani označenie dlhopis preto samo osebe nezaručuje bezpečnosť.
Dôležité je rozlišovať medzi úrokom a výnosom do splatnosti. Úrok sa počíta z nominálnej hodnoty dlhopisu. Výnos do splatnosti zohľadňuje aj cenu, za ktorú ho investor kupuje, a platby, ktoré má ešte dostať. Ak za dlhopis zaplatí viac, než mu vydavateľ pri splatnosti vráti, samotný úrok nevystihuje jeho celkové zhodnotenie.
Predstavme si zjednodušený príklad investície za 10 000 eur. Investor počas roka dostane úroky 500 eur, ale trhová hodnota jeho dlhopisov klesne na 9 200 eur. Ak ich vtedy predá, spolu s úrokmi získa 9 700 eur. Napriek päťpercentnému úrokovému príjmu tak skončí v strate 300 eur.
Ceny dlhopisov s pevným úrokom spravidla klesajú, keď rastú trhové výnosy. Ak nové dlhopisy ponúkajú vyššie úročenie, staršie s nižším úrokom sa stávajú menej atraktívnymi. Aby ich niekto kúpil, ich cena musí klesnúť. Pri poklese trhových výnosov funguje tento vzťah opačne.
Rozsah pohybu pomáha odhadnúť údaj nazývaný durácia, ktorý možno nájsť v dokumentoch fondu. Vyjadruje citlivosť ceny na zmenu výnosov. Pri durácii šesť rokov môže zvýšenie trhových výnosov o jeden percentuálny bod znamenať približne šesťpercentný pokles ceny.
Rozhoduje čas, zloženie fondu aj mena
Kúpa jednotlivého dlhopisu a kúpa bežného dlhopisového fondu nie sú totožné. Konkrétny dlhopis má stanovenú splatnosť. Ak ho investor dovtedy drží a vydavateľ riadne zaplatí, dostane jeho nominálnu hodnotu. Nemusí to byť rovnaká suma, za akú ho kúpil. Bežný priebežne fungujúci fond portfólio obmieňa a nemá stanovený konkrétny dátum, keď každému investorovi vráti pôvodný vklad.
Fond zároveň rozkladá peniaze medzi viaceré dlhopisy. Pri jeho výbere preto treba pozrieť, komu vlastne požičiava. Fond štátnych dlhopisov a dlhopisový fond finančne slabších firiem môžu mať výrazne odlišné riziko. Vyšší ponúkaný výnos môže byť odmenou za väčšiu pravdepodobnosť, že niektorý vydavateľ nezaplatí.
Pri peniazoch potrebných o rok je významné aj kolísanie ceny. Fond s dlhšími splatnosťami môže byť práve v čase plánovaného výberu v strate. Praktickým dôsledkom je, že investor by mal porovnávať nielen výnosy fondov, ale aj ich citlivosť na sadzby a čas, kedy bude potrebovať peniaze.
Carlson odhaduje, že pri strednodobých dlhopisoch s počiatočným výnosom okolo piatich percent by sa priemerné ročné zhodnotenie počas nasledujúcich piatich až siedmich rokov mohlo pohybovať približne na tejto úrovni.
Pre človeka, ktorý svoje výdavky platí v eurách, má americká investícia ešte ďalšiu premennú. Ak nemá menové riziko zaistené, oslabenie dolára môže časť výnosu zmazať. Posilnenie dolára ho naopak môže zvýšiť. Dolárové zhodnotenie preto nemožno automaticky považovať za zhodnotenie v eurách.
Ukazuje to jednoduchý modelový výpočet. Investícia zarobí v dolároch päť percent, ale hodnota jedného dolára vyjadrená v eurách súčasne klesne o desať percent. Z pôvodných 10 000 eur bude po prepočte 9 450 eur. Výsledkom je strata 550 eur, teda 5,5 percenta, pred poplatkami a daňami. Pri posudzovaní päťpercentného výnosu tak môže byť mena rovnako dôležitá ako samotné dlhopisy.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
